Na mušku som si zobrala krásne jarné kvety, ktoré sú poslami i symbolmi jari. Sú to nádherné poniklece.

Rastú na vysokohorských lúkach, skalných previsoch. Tento poniklec sa mi " tvárou" nikdy neukázal. Nechcela som riskovať odtrhnutie trávnatého výčnelku. Zaslúži si pozornosť, lebo bol v okolí prvý, ktorého som zbadala.

Kvety ponikleca majú výraznú fialovú farbu, lebo tvorba farbiva je podporovaná nižšou  teplotou v týchto nadmorských výškach. Jednako intenzitu farieb podporuje ultrafialové žiarenie.

Vybrala som sa hľadať po okolí ďalšie kúsky a podarilo sa:) Rástli v malých rodinkách.

Páčia sa mi ich chlpaté kožúšteky, ktoré je dobre vidno, keď sú kvety ešte v púčikoch.

Poniklec je chránená, jedovatá i liečivá rastlinka súčasne. Pri dotyku spôsobuje zápal na pokožke. Vnútorne pôsobí utlmujúco na centrálnu nervovú sústavu. Vyvoláva zvracanie, hnačky. Jeho toxíny spomaľujú srdečný tep, znižujú krvný tlak. Človek môže upadnúť do kómy. 

V ľudovom liečiteľstve sa využíva na liečenie exémov a revmatizmu.

Nech Vás poteší pohľad na toľkú krásu! Pekné sviatky!