Domov » Žurnál+ » Autor: Fashion Revolution

Žurnál+

"Rúškový Bangladéš" alebo ako sa zmenila rutina módnej dizajnérky

Fashion R. » Tvorba / 2020-04-16 17:00:01 /  11 komentárov / 41 lajkov

S príchodom koronavírusu sa nejednému človeku úplne zmenil život. Vlastne asi nepoznám nikoho, kto by svoju rutinu nemusel aspoň minimálne pozmeniť. Aké to je, keď sa ateliér, ktorý bežne vyrába šaty pre urban princezné a rozoviate modely pre každodenné víly zmení na manufaktúru na výrobu rúšok? Nuž... pripomína „rúškový Bangladéš“.

 

Moju tvorbu poznáte pod značkou Vivien Mihalish. Moja vysnená rutina vyzerá asi takto: ráno vstanem a absolvujem s mojím drahým klasický rituál sladkých raňajok pri našom obľúbeným seriáli. Keď on odíde do práce, zapnem svoje sociálne site, kde niečo postnem, vybavím maily. Následne pozriem do diára, čo ma čaká. V takom dni sa obvykle pretkávajú činnosti typické pre módnu dizajnérku – buď výber látok v teréne, stretnutia s klientkami, niekedy aj príjemné obedy s dizajnérskymi kolegynkami alebo šitie modelu, skúšky s klientkami, či odovzdávanie hotových modelov. Znie to idylicky, ale samozrejme, ako v každom povolaní sa nájdu lepšie i horšie dni. Každopádne so zapínaním žehličky každé ráno si uvedomujem, že žijem šitím šiat, tak ako som si vždy želala.

 

 

Až kým neprišla korona...

 

13. marec, piatok – správy hlásia, že sa zatvárajú školy, škôlky, ľudia prichádzajúci zo zahraničia musia absolvovať povinnú štrnásťdňovú karanténu. Klientka, ktorá mala prísť na skúšku šiat, mala ísť tiež do karantény. Začínam si uvedomovať, že naše časy sa na chvíľku asi zmenia. Skúšky, odovzdávanie šiat, ktoré mám poznačené v diári škrtám. Uvažujem, že ešte v pondelok by som mala skočiť na nákup látok, aby som mala doma z čoho šiť... Ale mám dilemu, mali by sme všetci ostať doma.

 

14. marec, sobota – ľudia začali šiť rúška. Zatiaľ iba tak, pre istotu. Píše mi prvé dievča, že by si prosila rúška. V živote som rúško nešila, tak reku idem si vyvinúť strih a otestovať to. Čo dám? Gumičky? Tých nemám takú zásobu... Obvykle ich používam pre elastický pás do šiat. Vyjde mi to na pár rúšok.

 

15. marec, nedeľa – našla som si opranú jemnú bavlnu, ktorú používam zväčša ako podšívku pre bavlnené šaty. Tá bude na rúška ideálna. Skúšam šiť prvé, tri kusy sú nepoužiteľné, gumky ťahajú uši, zvliekajú sa z tváre. Trvá mi to dosť dlho. Absurdné, že malinké rúško mi robí väčší problém ako slávnostné šaty, no nevzdávam to. Popoludní sú prvé rúška na svete. Ušijem pre istotu aj pre seba a môjho drahého. Odporúčajú ich nosiť, tak si ho nasadím, keď smerujem na nákup do supermarketu. Môj drahý ho nechal položené na stole, vraj sa nebude strápňovať. Po ceste sa na mňa pozerajú všetci ako na idiota, môj drahý sa smeje, ja si hovorím, že som to možno nemusela preháňať, no keď prídeme do supermarketu, majú ho tam všetci. Pri pokladni vidím môjho drahého, ako si medzi orúškovanými ľuďmi paranoidne vyťahuje golier bundy až k ústam. Bol to jeden z tých vtipných momentov, kedy som zase mala pravdu.

 

 

16. marec, pondelok – posielam prvé rúška a ozývajú sa ďalší ľudia pre kusovky. Sú to susedia, klientky. Sashe dáva tiež výzvu na šitie rúšok pre organizácie, ktoré sa prihlásia do projektu #ktopomozeslovensku. Hneď sa chcem prihlásiť, no nestihla som si kúpiť žiadnu dezinfekciu, ani rukavice, takže nespĺňam hygienické štandardy. Hovorím si, že hneď ako zoženiem tieto pomôcky, prihlásim sa. V tento deň rozošívam šaty, ale normálne mám z toho výčitky svedomia. Veď treba šiť rúška! Večer horúčkovito objednávam keprové stuhy, keď zoženiem rukavice a dezinfekciu, prihlásim sa. Máta ma to aj v snoch.

 

17. marec, utorok – volá mi Ivica (RIVICA, ktorá šije tie božské sukne), že sa zapojila do výzvy, no s pani krajčírkou to možno nestihnú, lebo ona šije pre svoje okolie, či sa k nim nepridám. Okamžite súhlasím, no zverujem sa jej s problémom absencie rukavíc i dezinfekcie. Na také množstvo mi chýba i gumička či keprové stuhy. Jej dodávateľ látok je taký milý, že jej daruje nejaké lemovky. Dohodneme sa, že mi niečo dá. Vyhrabávam bavlnené spoľahlivé látky pre šitie rúšok.

 

18. marec, streda – musím si ísť k Ivici do ateliéru po materiál. Cestou sa musím zastaviť v drogérii po dezinfekciu i rukavice. Aby som sa vyhla MHD, kde ešte ľudia celkom nerešpektujú nosenie rúšok, vyrážam peši na 40 minútovú cestu tam. Ivica už je vo švungu, má pripravené kúsky dizajnových látok na rúška. Lekári z Antolskej nemocnice v nich budú žiariť. V drogérii je samozrejme všetka dezinfekcia vypredaná, žiadne savo. Radia mi alpu, ktorú mám našťastie aj doma. Keď sa pýtam na rukavice, pani predavačka mi ukazuje svoje obnažené ruky. Našťastie mi Ivica jedny pribalila a dezinfekciu musím vyriešiť alkoholom.

 

19. marec, štvrtok – idem na to. Svoju dielňu mením na manufaktúru. Šaty idú bokom, všade sú lemovky, žehlička frčí pri ich predžehlovaní, voda sa v nej vyparuje rýchlejšie ako obvykle. Musím spraviť aspoň 20 kusov. Ráno sa to zdá nepredstaviteľné. Proces si rozdelím na operácie, najprv predžehlujem lemovku, potom šijem nastrihané kúsky, zažehlujem ich do záhybov a potom ich montujem dokopy. Prvý deň som to ledva dala. Volá mi Ivica, že ich treba mať do pondelka čo najviac, vychádza to na deň teda tak 30 kusov. Hm, som pozadu o desať kusov a môj chrbát, ktorý je zvyknutý na viacero pohybov počas rôznych operácii pri šití šiat ťažko zvláda monotónne sedenie na stoličke sťa šička v továrni. Nuž, treba si zvyknúť, toto tak skoro neprejde. Robím aj ďalšie kusovky, pre ďalších ľudí, ktorí si pýtali. Medzi nimi je i lekár a vedkyňa...

 

 

20. marec, piatok - jupí, dala som 30 kusov. Počas poslednej montáže, kedy prišívam rúško so bočných pásikov na viazanie, si niekoľko ráz líham na zem, aby som vyrovnala chrbát, ktorý sa akoby oddeľuje od zvyšku tela. Minula som všetky lemovky a keprovky ešte neprišli. Znamená to jednoduchú matematiku – nasledujúce dni si musím nastrihať pásiky z látky a predžehliť ich do prúžkov. To znamená ešte viac času, hoci už teraz šijem od rána bez prestania do piatej a ledva to stíham. Ivica mi píše, že dala za deň 33 kusov. Vraj toľko dala jej pani krajčírka za tri hodiny. Do pekla, to ako?? Ach, tie naše slow slow ručičky...

 

21. marec, sobota – šijem kusovky pre ľudí, ktorí si prosili. Pýtam si za to peniažky, ale žiadne horibilné sumy, len viem, že budem musieť zaplatiť fixné poplatky, ako napríklad odvody. Nemám z toho výčitky svedomia. Sú to poctivé rúška z príjemnej bavlny, v ktorých sa dobre dýcha, dajú sa vyvárať veľa ráz, dokonca šnúrky na viazanie sú vystrihnuté a pracne predžehlované, sú strihané z pevnej látky, teda pekne držia tvar. Nemám na tom žiadny zisk, ale je to pre mňa pomoc, pretože viem, že v týchto časoch bude zázrak, ak si niekto objedná šaty.

 

23. marec, pondelok – moja pracovná doba frčí od rána. Tie dni, ktoré ju musím skrátiť o návštevu pošty i varenie ma stresujú, viem, že rúška dokončím neskôr, no musím to stihnúť do pol šiestej, lebo si ich príde vyzdvihnúť Ivicin manžel. Mám ledva čas na dopoludňajšiu kávu, ktorú som si kedysi vychutnávala s mobilom v ruke na Instagrame. Všetko predlžuje aj strihanie a predžehlovanie šnúrok. Na 30 ks rúšok, ktoré musím dať za deň, treba vystrihnúť 60 pásikov, ktoré následne treba predžehliť 3 razy. Kopa týchto pásikov neubúda, delím si ju vždy na polovicu, v ktorej si idem spraviť svoj povzbudzujúci mok s mliekom. Som rada, keď tento úkon stihnem dopoludnia. Mať rúško na ksichte počas parného žehlenia je tiež mimoriadna sranda. Sauna zadarmo. Medzičasom volá Ivica a oznamuje, kedy príde manžel. Už teraz ma oblieva pot, aby som to stihla, no ona ešte večer celú várku (i so svojimi) bude musieť hodiť do práčky a sušičky a následne žehliť a baliť...

 

 

24. marec, utorok – prvá várka odovzdaná, pokračujeme! Uvedomujem si, že najbližšie týždne budem šiť rúška. Porušujem sľub, ktorý som dala klientke:
Klientka: Prosím, aspoň dačo pekné postnite na ten IG, aby som sa potešila počas karantény.
Ja: jasné, určite budem šiť veľa šiat ☺
No, do storiek pridávam len „rúškový Bangladéš“, ako sme to s Ivicou výstižne pomenovali.

Vo štvrtok odchádza ďalšia várka. Časť tejto budem aj prať, aby toho Ivica nemala tak veľa.

 

25. marec, streda – Juuu, prišli keprovky, takže na chvíľku bude koniec so strihaním a predžehlovaním. Hneď ako skočila šijacia šichta, nasleduje pracia. Hádžem kopu rúšok do práčky. Keďže práčka nebola úplne plná, mala trošku problém to všetko vyžmýkať. Zo šnúrok rúšok teda kvapká voda. Na zem. V obývačke. Večer o desiatej hľadám riešenie, ako zamedziť tomu, aby bola ráno v obývke potopa. Môj drahý mi pomáha rozkladať pod sušiak igelitové smetné vrecia, lebo to je jediné, čo som našla. Ráno ma okrem šitia obvyklých 30 ks čaká teda aj žehlenie tohto množstva. Musím to stihnúť opäť do pol šiestej.

 

26. marec, štvrtok – Ivica mi oznamuje, že rúška nemocnici stačia, lebo už došiel ten balík z Číny. Na stole mám 200 metrov keprových stúh, ktoré mali byť na to... No čo už. Žehlila som ako drak a všetko som stihla tak 5 minút pred koncom. Zatiaľ čo ľudia sa na sociálnych sieťach nudia, kváskujú alebo robia rôzne čelindže, ja som rada, že si večer sadnem. Niekedy neviem, aký je deň. Stále mi to pripomína prácu šičky vo fabrike, no s tým rozdielom, že si hocikedy môžem dať kávu, ísť cikať a nemusím mať strach, že by sa na mňa strecha továrne zrútila. A samozrejme, veľmi prísne dodržujem všetky hygienické zásady!

 

27. marec, piatok – šijem upcyklovaný top. Nemám totiž doma nové látky, z ktorých by som mohla šiť a ostatné sú rezervované pre klientky na časy, kedy to skončí. Píšu mi aj moje drahé klientky, ktoré by si želali, nejaké dizajnérske rúško. Takže nateraz nie custom made šaty, ale rúško na tvár. Teším sa tomu, toto už bude zábava.

 

 

30. marec, pondelok - Chystám sa na pár dizajnových kúskov, no volá mi Ivica. Ponúka mi podieľať sa na zákazke pre jednoho pána, ktorý potrebuje do piatka 140 ks. Mám urobiť 100. Som jej za to vďačná. 100 sivých rúšok do piatka, našťastie už mám cvik a nakopnem svoju manufaktúru. Od tej stereotypnej práce mi v hlave behajú nápady na šaty a nové modely, ktoré by som rada šila. Radím vám, pokiaľ máte niekedy kreatívny hukot, začnite robiť niečo takéto, inšpirácia priletí hlavne pod rúškom jednotvárnosti. Haha, rúškom...

 

3. apríl, piatok - tvorím ešte pár rúšok pre suseda, ktorého rodina žije v Taliansku a nie je tam možné získať rúška. Aké máme šťastie. Je toľko šikovných Sloveniek a Slovákov, či už väčších firiem ako Ozeta, Zornica, Alain Delon, či dizajnérov a lokálnych značiek, ktorí si sadli k stroju, aby uhasili neutíchajúci dopyt a naozaj každý mal rúško, lebo Slovensko veľmi rýchlo zaviedlo povinné nosenie, alebo aj žienok doma, ktoré oprášili šijací stroj, aby urobili pár kúskov na ochranu svojich blízkych...

 

V tento deň som vyrobila aj pár dizajnových kúskov, ktoré zakvitli kvietkami, aby boli trošku módnejšie a urobili ešte aj takú štýlovú radosť. A v móde pokračujem, aby keď si zložíme rúška a budeme môcť zase chodiť von, mohli ste si vy obliecť nejaké šaty, ktoré z vás urobia vílu či princeznú.

 

 

Na záver: Hrozba šíriaceho sa vírusu ukázala, že odevné remeslo je na Slovensku prítomné, stále žije, čo je pozitívne v kontexte Fashion Revolution. Preto sa ukážte ako ja. Ušila som rúška pre seba, pre nemocnicu i pre vás. Pýtajte sa, kto šil vaše rúška, ako sa každý rok pýtame, kto vyrobil naše oblečenie. A ak ste to boli vy a šili ste aj pre iných, odfoťte sa s plagátikom (na stiahnutie TU) a tagnite @fash_revslovakia a #sijemeruska. Ukážme svetu, že na Slovensku remeslo žije a nezabudnime na to, prosím, keď sa to skončí. Že tu boli pre vás slovenskí remeselníci a nie reťazce. Ja som ušila cez 350 ks rúšok.

 

Vaša Vivien.

 

Pre Fashion Revolution Slovensko napísala Veronika Miháliková z Vivien Mihalish

Komentáre

mortimer :)... nuž som sa veru zazrela v tomto Vašom príbehu - aj s tým vyrovnávaním chrbta na zemi :)...ja som ale stíhala max. 25 kusov denne...želám Vám, aby ste sa čo najskôr mohli vrátiť naplno k svojim šatám.

2020-04-15 11:32:062x

RIVICA Ak si to nevyskusate neviete... Manualna manufakturna praca je pre mna uuuplna pohroma. Ale vzniklo velmi dobrych napadov pod ruskom. Mala som cas rozmyslat, dumat a vynyslat. Inak moj denny rekord bol 41ks... ale vecer som odpadla do postele ako banik po narocnej sichte... Dakujem Veronika, ze si sa ku mne pridala

2020-04-15 12:08:143x

TvoreNina Super článok! Ste super baby!

Mala som tiež výčitky, že denne urobím ,,len" 15-20. Ale tiež sa snažím, aby boli hlavne kvalitné a niečo vydržali. Teraz som ešte viac spomalila, bohužiaľ, chrbát mám len jeden. Úprimne, šitie rúšok je to dosť nekreatívna a monotónna práca a som rada, že ma živé niečo iné (veda), čo je dôvod, prečo všetky darujem-som vďačná, že môžem. Držte (držme) sa!

2020-04-15 13:07:153x

uPaStellky Waw, ste skvelé, fakt klobúk dole koľko ste toho ušili! :) Ja som ušila len asi 10 pre kamarátov a išlo ma z toho poraziť, strávila som nad tým asi dva dni, takže naozaj dávam klobúk dole. :) A je to veĺmi pútovo a skvelo napísané! :)

2020-04-15 16:32:112x

VivienMihalish Ďakujem žienky, za také krásne komentáre, aj že ste si prečítali :) Ďakujem Ivi, že si mi dala možnosť a presne súhlasím, že manufaktúrna práca je ťažká, som rada, že som mohla s tebou pomáhať a že som si to vlastne aj vyskúšala :) teším sa na tvoje nápady.

A dievčatá, ste super, že ste šili tiež, hocikoľko, či len pár kúskov alebo veľké kopy, každé rúško sa počíta, lebo každé chráni cenné zdravie :) A @TvoreNina, pre tebou klobúk dole, ty si riadne množstvá dávala, čo som videla na insta. Tlieskam.

2020-04-15 22:04:304x

MirianaOli Krásne ušité, nech sa aj naďalej dobre šije:)

2020-04-16 18:21:471x

Rencissa Pekný príspevok,fakt do bodky opísané :) Ja som za deň ušila max. 50 ks ale aj to s manželovou pomocou, aspoň mi nastrihal látku na rúška :) aj tak to potrvalo.A potom len pád do postele od únavy :)

2020-04-16 18:56:461x

VivienMihalish @MirianaOli ďakujem pekne :) @Rencissa to je krásny počet, paráda, ale verím, že to bolo vyčerpávajúce :)

2020-04-16 21:55:111x

andrea_z aaaa, toto poznavam :-) zakladanie a zazehlovanie tych pasikov ma tiez strasne zdrzovalo. ale ako sa tak pozeram, tak nie som neschopna, len to proste naozaj tolko trva. a ked som pisala bratovi, co robim, tiez sa ma opytal, ci suplujem bangladessky priemysel.....

2020-04-17 07:42:322x

adris Veľká poklona všetkým, ktoré neváhali a pustili sa do práce. Veľmi výstižný článok. Celej našej rodine šila rúška moja milovaná sestrička. Je vyučená krajčírka, ale svoje remeslo nevykonáva už desiatky rokov. Iba kde tu niečo ušila. Teraz sadla za stroj a spod jej rúk vyšlo hádam aj 200 kusov. Šila pre trnavskú nemocnicu, pre rodinu, kamarátky, známych. Látky, stuhy, gumičky sme jej pozháňali kde sa dalo. Popri šití normálne musela chodiť do práce a starať sa o domácnosť. Ešte raz veľká vďaka a poklona jej i vám všetkým, ktoré ste sa na to dali.

2020-04-17 07:54:072x

danculienka ja som po príchode z roboty šila len pre našu rodinu a známych,susedov a kolegyne no kým som si našla "ten pravý strih" aby sa rýchlo ušilo aj sedelo trvalo mi to asi 2dni...potom to už išlo -no tak kolko som stihla..našťastie také pravé plátno(preto tie moje sú len biele) čo znesie vyváranie som mala doma a gumičky tie sme spoločnými silami pozháňali.

2020-04-19 15:04:132x

Pre komentovanie musíš byť prihlásený, nejde to ináč.

FashionRevolution
FashionRevolution

Fashion Revolution je medzinárodná organizácia za etickú, transparentú a udržateľnú módu. Pridajte sa k nám 20-26 apríla 2020 po celom Slovensku.

TOP Žurnál - Týždeň

Najlepšie žurnály posledného týždňa TOP žurnál mesiac »

TOP Žurnál Mesiac

Najlepšie žurnály mesiaca

Viac »
Kompletná hitparáda žurnálov »