Female F. » Tvorba / 2026-01-11 13:00:01 /  9 komentárov / 35 lajkov

Sedela som začiatkom roka v dielničke a pozerala z jedného rohu na celý priestor. Už som nevládala. V hlave kopec myšlienok, ako to iní robia, že majú dokonale upratané dielničky, ateliéry a svoje pracovné kútiky. 

Tie moje myšlienky ma nabádali, že nie som dôsledná, že som lenivá, alebo som proste neporiadna. V tom zúfalstve som zavesila túto fotku na sociálne siete s poznámkou, že aj takto môže vyzerať dielnička. 

Asi som aj masochista - lebo som čakala lynč. Čakala som od ľudí, že mi priložia na tie moje plecia a ja tak uznám to, čo mi len vírilo hlavou. Ale opak bol pravdou. Ozvali sa mi, ale tvorcovia. Autori a výrobcovia krásnych handmade výrobkov. Ich správy boli povzbudzujúce a upokojujúce. 

"Ešte si nevidela poriadny neporiadok."
"Ja svoju dielňu radšej ani nefotím."
"Tiež nerozumiem ako to iní robia, ale mám to podobne."

Nie žeby som bola zrazu spokojná s mojim neporiadkom, ale moje kritické ja stíchlo. Zrazu sa pozrelo na to všetko úplne inak. Pozrelo sa na to z pohľadu posledných pár mesiacov. 

Do dielničky sa chodilo brúsiť, maľovať, glazovať, vypaľovať, kompletizovať. Všetkého bolo veľa a bolo to treba rýchlo. Ja som si už pred rokom sľubovala ako Vianoce zvládnem a pripravím sa na ne mesiace vopred. V duchu som sa nad tým zasmiala. Niečo som skutočne zvládla, ale niekde mám ešte riadne medzery. 

A neporiadok boli vlastne - krabice od materiálu, ktorý došiel v pravý čas, len ho bolo treba rýchlo vybaliť a pracovať. Nebol čas na to všetko vytriediť a vyrecyklovať a tak skončili v jednom kúte všetky na kôpke. Neporiadok boli aj boxy z vianočných trhov s vecami, ktoré tam nutne potrebujete, ale po trhoch som bola príliš unavená to vytriediť. Neporiadok tvorili baliace materiály, ktoré som potrebovala mať po ruke, keď prišli objednávky. Boli to nové svetlá, ktoré už robia radosť a svietia na moju tvorbu. Boli to nové lampy, nové glazúry, štetce...Všetko to, čo si už našlo svoje miesto. 

Len vtedy toho bolo dosť. Dosť veľa, naraz, na kope. Trvalo pár dní, kým sme zložili nové police, vytriedili odpad, prebrali každý komponent, umyli všetky štetce a pomôcky. Utreli sme prach z každej police, povysávali každý kút a umyli každý schod. Vyseparovali odpad a vyniesli ho aspoň do kotolne. 

Moja dielňa nie je dokonalá, vidím miesta ako - chýbajúca lišta, zábradlie, zástena, pultík na balenie, úpravu stolov, skladové skrinky...Ale keď sa pozriem na to, ako som pred pár rokmi začínala, som nesmierne vďačná, kam som sa s našou značkou pohla. 

A možno niekedy neporiadok zastrie môj zrak, možno sa pozerám na nedokonalosti, na pády a nepodarky, ale aj vďaka úprimnosti a autentickosti ostatných tvorcov viem, že to majú podobne.

Handmade nie je továreň. A porcelán nie je „čistá“ práca

Mnohí si možno myslia, že práca s porcelánom je tichá, čistá, jemná.
Že sa tvorí v rukavičkách, pri dokonale čistom stole.

Realita je iná.

Utierala som niekoľkomesačný prach z brúsenia výrobkov. Ten jemný biely prach sa usadí všade – na nábytku, na podlahe, na náradí. A neodíde na prvý raz. Niekedy ani na druhý.

Verte mi, aj ja by som rada mala dokonalú dielničku, lebo v takej sa aj isto lepšie pracuje. Všetko aby malo svoj vlastný priestor, boxík, odkladacie miesto, všetko v jednom tóne ladiace oku a po ruke. Možno raz. Ale teraz, teraz tvorím, moja dielňa žije, padá tu prach, lámu sa tu nepodarky, ostávajú neumyté miesta, ale vznikajú tu nápady, originály, menia sa z prototypov po mesiacoch na reálne produkty. Tie keď potom držím v rukách, zaplesám.  

Ak ste v podobnej fáze, upratovania, prerábky alebo zúfalstva, prajem vám veľa síl. Hlboký nádych a pohľad tým správnym smerom - na vaše výrobky, vašu tvorbu a výsledky. 

Majka