Milan S. » Tvorba / 2026-10-08 13:00:02 /  3 komentáre / 7 lajkov

Čipka, ktorá zostala v rukách

Niektoré veci sa k nám vracajú aj po rokoch. Možno ich na chvíľu odložíme, venujeme sa iným veciam, ale niekde v nás zostanú a čakajú na svoju chvíľu.

Taká je pre mňa čipka.

Už dlhšie ma priťahuje jej jemnosť, ale aj trpezlivosť a sústredenie, ktoré si vyžaduje. Na strednej škole, kde som sa venovala zlatníctvu a strieborníctvu, som sa jej popri škole začala venovať viac. Nebolo to súčasťou vyučovania – bola to moja vlastná zvedavosť a túžba naučiť sa niečo, čo ma fascinovalo.

Popri háčkovanej čipke som sa zoznamovala aj s paličkovanou čipkou a tradičnými slovenskými výšivkami. Niekoľkokrát som sa zúčastnila súťaží, v ktorých som pracovala s týmito technikami, a aj niektoré z mojich záverečných prác boli spojením šperkárskeho remesla čipkou alebo motívmi inšpirovanými tradičnou slovenskou výšivkou.

Možno práve vtedy sa vo mne začalo spájať niečo, čo dnes vnímam ako prirodzenú súčasť svojej tvorby – láska k šperku, remeslu, detailu a tradícii.

Myšlienka vytvoriť raz celú kolekciu založenú na čipke vo mne zostala aj po škole. Dokonca som sa o jej vytvorenie pred rokmi pokúšala. Mala som predstavu, skúšala som rôzne možnosti a hľadala spôsob, ako čipku spojiť so striebrom tak, aby výsledok pôsobil prirodzene. Vtedy sa mi to však nepodarilo.

Možno som ešte nevedela presne, čo od tej kolekcie chcem. Možno som ešte nenašla správny spôsob, ako prepojiť techniku, ktorú som mala tak rada, s vlastným šperkárskym rukopisom. A tak som túto myšlienku na čas odložila. Nie však úplne zabudla.

Zostala niekde vo mne.

A dnes som nesmierne šťastná, že som sa k nej po rokoch opäť vrátila. Cesta k nej bola oveľa dlhšia, ako som si kedysi predstavovala. Ale možno práve preto mám z jej dokončenia takú radosť. Dnes už viem, že niektoré veci jednoducho potrebujú svoj čas.

Vznikla kolekcia, v ktorej sa stretáva svet šperkárstva s krehkosťou ručne háčkovanej čipky. Každý jeden čipkový prvok, ktorý v kolekcii nájdete, som uháčkovala od prvého očka až po posledný detail.

V dnešnom svete, kde vieme mnohé veci vytvoriť rýchlo a presne, má pre mňa ručná práca zvláštne čaro. Každé očko vzniká samostatne, jedno po druhom. Čipka sa postupne rodí pod rukami a až po dlhom čase sa z tenkej nite stane drobný ornament, ktorý môže byť súčasťou šperku.

Nechcela som však vytvoriť kolekciu, ktorá by pôsobila ako kópia starej čipky alebo tradičného krojového ornamentu. Zaujímalo ma skôr to, čo sa stane, keď sa čipka prenesie do môjho sveta.

Do sveta striebra, drobných detailov, nepravidelností, jemnosti a súčasného šperku. Tradičná technika sa tak stretáva s moderným nositeľným šperkom. Striebro jej dáva pevnosť a trvácnosť, zatiaľ čo čipka prináša ľahkosť a mäkkosť.

Je v nej kus mojej cesty – od dievčaťa, ktoré sa na strednej škole učilo pracovať s kovom, cez objavovanie tradičných techník, prvý neúspešný pokus vytvoriť čipkovú kolekciu až po dnešok, keď sa mi konečne podarilo túto myšlienku pretaviť do skutočných šperkov.

A možno práve preto je pre mňa dôležitá. Nie je len ďalšou kolekciou. Je to návrat k niečomu, čo som si v sebe niesla celé roky.

Najskôr vzniká samotná čipka. Potom prichádza práca so striebrom a postupné hľadanie spôsobu, ako tieto dva svety spojiť tak, aby jeden neprekrýval druhý. Aby čipka zostala čipkou a šperk zostal šperkom.

Aby výsledok pôsobil jemne, žensky a prirodzene.

Tak, aby sa dal nosiť aj obyčajný deň.

Pre mňa má totiž šperk najväčší význam práve vtedy, keď nezostane odložený v šperkovnici. Keď sa stane súčasťou života, obľúbeným kúskom, a možno si ho po rokoch stále spojí s konkrétnym obdobím svojho života.