Ako a prečo? »

Stránku Dreamcatchers Alba som vytvorila, aby som Vám, svojim kamarátom a známym, mohla prezentovať to, čo mi robí radosť a čomu sa venujem vo voľnom čase. Ak Vás zaujíma, kedy a prečo som sa k výrobe lapačov snov dostala, čítajte ďalej.

Približne pred desiatimi rokmi som v jednom časopise videla háčkovanú brošňu. Bola pekná a v článku som vyčítala, že jej výroba je vraj celkom jednoduchá. Ja som však dovtedy háčik vôbec nedržala v ruke. Veď prečo aj? Ručné práce sú predsa pre staré mamy. “Myslíš, že by som to vedela? Mohla by si ma naučiť háčkovať?” pýtala som sa tej svojej a ona mi s radosťou ukázala, ako sa háčkujú retiazkové očká i dlhé a krátke stĺpiky. S trpezlivosťou mi pomáhala rozmotávať zamotanú vlnu, počítať očká a naprávať začiatočnícke chyby. Už neviem, či sa mi brošňa vydarila, či som ju vôbec dokončila. Bol to len taký pokus. Háčik som starkej vrátila a vôbec som netušila, že sa k nemu ešte niekedy vrátim.

Po nejakom čase som na Facebooku videla, že sa jedna rodinná známa venuje háčkovaniu čiapok pre svoje deti. Boli to také veselé zvieratkové čiapočky, ktoré sa mi veľmi páčili. Vtedy som vzala háčik do ruky druhýkrát. Starká mi vysvetlila, ako pridávať očká a na internete som našla kopec inšpirácie. Uháčkovala som vtedy asi dve zvieratká naplnené dutým vláknom a pár čiapok, ale sesternica vyrástla a ja som nemala motiváciu ani nápady, aby som v háčkovaní pokračovala.

Asi tri roky dozadu som objavila čaro Pinterestu. V ten deň, kedy som uháčkovala svoj prvý lapač snov, som mala úplne iný plán. Hľadala som návody na maľovanie kvetov a niekde na stránke sa objavil lapač snov. Veľmi sa mi zapáčil a spomenula som si na háčik zapatrošený kdesi v šuplíku a zbytky priadze, ktoré sme doma mali. V ten víkend som vyrobila tri lapače. Nie sú dokonalé, dnes by som ich vyrobila oveľa krajšie a nebudem tajiť, že som ich časom trošku vylepšila. Jeden mám v izbe nad posteľou, druhý visí v obývačke a tretí so sebou nosím, keď spím niekde mimo domova. Momentálne visí vo Viedni.

Fotky svojich výtvorov som vtedy poslala kamarátkam, aby som sa pochválila, ale popravde, bola som prekvapená, že sa im páčili. Chodila som vtedy do školy a na háčkovanie som nemala až tak veľa času. Len občas cez víkend alebo po skončení skúškového obdobia som si našla čas, aby som niečo uháčkovala. Dva lapače má mamina v spálni a takmer všetky moje kamarátky dostali odo mňa v poslednej dobe lapač snov na narodeniny alebo ako vianočný darček.

Lenže okruh neobdarovaných sa začal pomaly zužovať a iste chápete, že napriek tomu, že ma háčkovanie lapačov snov veľmi baví, nemôžem nimi ovešať celý dom. Už dlhšie som rozmýšľala nad tým, že si vytvorím vlastnú stránku, kde by som mohla svoju tvorbu prezentovať a aj kamarátky, ktorým som lapače darovala, ma v tom veľmi podporovali. Nezvyknem si dávať predsavzatia do nového roku, ale tento raz som urobila výnimku a povedala si, že teraz je ten správny čas. Našla som si čas dokončiť lapače snov, ktoré som mala už dlhšie uháčkované, ale potrebovali ešte dotiahnuť. Čakala som na slnečné dni, aby som ich mohla vonku odfotografovať. Vymyslela som si názov, logo a vytvorila si účet.

Takto som začala a verím, že tak ako mne, prinesú lapače snov radosť aj Vám.