Téma, ktorá minulý týždeň obletela celé Slovensko a nepochybne sa stretla s rôznymi názormi... ale to čo Vám chcem napísať, nie je o žiadnom kolagéne, ani kokaine, i keď tento prášok sa stal mojou drogou hneď po prvom použití a som na ňom závislá!

Keď som počula o tomto prášku prvý krát, okamžite som sa zamilovala a vedela som, že ho jednoducho musím mať! Neváhala som ani sekundu a okamžite som začala hľadať dílera, pardón dodávateľa. Bolo nesmierne ťažké nájsť o ňom akékoľvek informácie, ale ako sa hovorí " keď niečo veľmi chceš, celý vesmír sa spojí, aby si to dosiahol " a tak aj bolo, moja niekoľkomesačná snaha sa nakoniec vyplatila.

Ešte som ho ani nemala a už mi nedal spávať. Mala som rôzne predstavy, čo s ním budem robiť, ale ani vo sne ma nenapadlo, čo on spraví so mnou ☺.

Môj zázračný prášok, moja novodobá droga, ktorá mi navodzuje všetky možné stavy, ale priznávam, že nie vždy je to príjemné. 

Štvrtok 09.09.2021 11:11

Skutok sa stal...

Budíček, ako každé ráno za posledného 2,5 roka dostávam skôr, než by som si želala alebo moje telo bolo na to pripravené. Mamičky to isto poznajú. Keď sa škriatok zobudí jednoducho musíte vstať. Ráno vyzeralo ako každé iné doposiaľ a my sme sa s krpcom presťahovali zo spálne do obývačky. Ja som zamierila rovno do kuchyne. Kávička musí byť, malému spraviť raňajky, ranná hygiena a potom mám nejakú voľnú chvíľku (skôr výnimočne), pokiaľ sa drobec preberie, rozšantí a začne nám nekonečný kolotoč "mami...mami...mami...mami"  No čo, opakovanie matka múdrosti, no nie? ☺

Ja ešte prispatá z poloprebdenej noci, lebo mi ten prášok naozaj nedá spávať (workoholik telom i dušou), neustále premýšľam, čo a ako budem ďalej robiť, pozerám na tú moju dieľničku 90 x 70 cm, čo som si zriadila v kuchyni a už v hlave kombinujem, vytváram, preciťujem ... až som si uvedomila, že malý je ešte celkom tichý, tak že to rýchlo využijem a niečo vytvorím. Ja tvorím prevažne v noci z pochopiteľných dôvodov. Cez deň to je bez šance, ale  občas sa podarí... aj teraz sa mi podarilo :DDD  

Chytám do rúk tekutinu, váhu a pohárik. Začínam merať. Okom sem tam skontrolujem, čo robí krpec. Ležká, super idem na to. Zoberiem zázračný prášok a začínam pridávať do liquidu. Toto je moment, kedy už niet cesty späť. Ak už je raz zmiešaný prášok s tekutinou môj čas za začína skracovať, čiže musím konať rýchlo a podľa možností bez pochybenia. Pripravená zmes začína tuhnúť. Na miešanie mám len takých 3 až 5 minút a to ešte ovplyvňuje pridávanie pigmentov. A tu sa začína celá sranda.

Môj drobček to má vždy dobre načasované. Nebolo tomu inak ani teraz a v čase, ako som si zapojila mixér, už len počujem "mamiiii...mamiiii" Chcel ísť na záchod. Okom som ho opäť skontrolovala, či je to naozaj také súrne alebo ešte nejakú minútku počká. "Bubko počkaj sekundu, musím toto zamiešať", hovorím na neho s prosíkajúcim hlasom. Ešte moc nerozpráva, ale dokonale rozumie a chápe všetko.  No len plný mechúr si nevyberá. Musím ísť.

Ok, tak som ho rýchlo schytila a utekala s ním na toaletu, reku ho tam posadím a chvíľku tam vydrží. Aj keď už začína vymýšľať a občas sa snaží zliesť dole sám, zatiaľ sa mu to našťastie nepodarilo a vedela som, že sa nič nemôže stať. Urýchlene sa vraciam späť do kuchyne k mixéru, kontrolujem, či mi to nestvrdlo. Vyzeralo to v pohode. Už som išla zapnúť mixér, keď v tom počujem, ako sa malý snaží dostať zo záchoda dole.  Kričím na neho, nech tam pekne sedká, že to len zamiešam a dám ho dole. Stíchol. Zapínam mixér.

"Vrrrmmm"

Ľudia v tom momente sa mi zastavil svet. Ja som v tej rýchlosti zabudla ten pohárik chytiť a s roztočením metly na mixére sa roztočil aj pohárik a takto to dopadlo. :D

Mixér ďalej šlahá, ale už len vo vzduchu na prázdno. Kukám ako teľa na otvorené vráta. Šok! Vypínam mixér.

:DDDD Teraz sa na tom neskutočne smejem, ale v ten moment mi veru nebolo všetko jedno. Mala som asi tak nanosekundu na rozmyslenie, čo skôr urobím. Úplne sa mi v hlave prehrali všetky možnosti, ktoré som mala. Budem vrieskať od zlosti? Začnem nadávať pre úľavu? Utriem to? Čím to utriem? Čo skôr utriem? ...malý stále na záchode, kričí na mňa a čaká, pokiaľ ho dám dole.

No nič, tak ako vždy, pri každej kritickej situácií môj mozog našťastie prepne do kľudového režimu, ja si nahlas vzdychnem a idem na to. 

Kuchyňa na kompletku vymalovaná :D A hádajte, čo som spravila ako prvé? Hľadala telefón :D Reku, to si musím zaznamenať, aká som grambľavá. Neskôr sa na tom budem baviť.

Čas beží a ja nenachádzam telefón. Malý mi ho niekde položil. Očami prechádzam po byte, s uvedomením, že každá ďalšia sekunda zmenšuje moje šance na to, že to odstránim. Telefón! Leží na gauči. Super! Rýchlo spravím fotku, zbehnem po malého a rýchlo začnem utierať. Lenže kde začať? :D Všetko, absolútne všetko bolo špinavé a ja ani nehovorím. :D A tvrdlo.

Ach...trvalo mi to dobrú hodinu, pokiaľ som to všetko zotrela a zoškrabala a ešte do dnes nachádzam pozostatky z môjho výkonu. A to som ešte neočistila seba. No bolo to zaujímavé dávať to dole. Našťastie to zišlo.

Kuchyňa je zachránená, ja a malý sme v poriadku a môj vzťah k tomúto materiálu sa o to viac prehĺbil. Pobavená, poučená do budúcna. A môžem vyrábať ďalej, ale už len v noci, keď budem mať naozaj kľud a istotu, že sa mi nič podobné nemôže stať.

A čo Vy? Máte aj Vy nejaké vtipné momenty z vašej výroby? Napíšte mi do komentárov, nech ten pondelok odštartujeme s pozitívnym naladením, aby sa nám všetkým lepšie darilo.