A túto poznáte? 

"To ta Heľpa, to ta Heľpa, to je pekné mesto, a v tej Heľpe a v tej Heľpe, švárnych chlapcov jesto...šalala..."

Tak si určite pustite aj túto.

Dobré, že?

No a ja to spravím podobne. Zoberiem niečo ázijské - v mojom prípade japonské - a použijem to na niečo slovenské folklórne. Akurát spievať neviem. Za to viem spraviť pekné veci s papierom. A ešte krajšie s pekným papierom. No a Japonci vyrábajú úžasný papier. Ja viem, týpek z pesničky je Číňan, ale čínsky papier nemám. Ale je to blílzko, nie?

Takže potrebujeme hlavne ten papier. Raz som niekoho počula povedať "Aha veď to je papier ako naša modrotlač." No uznajte. 

No jasné, veď modrotlač k nám prišla z Japonska (cez Holandsko a Nemecko). Aspoň tak vraveli na výstave o modrotlači, ktorú som navštívila minulú jeseň.

Ďalej potrebujeme:

• nejaký povrch, ktorý ozdobíme, ja som sa rozhodla pre drevené krabičky
• lepidlo na decoupage
• akrylové farby a tenučký štetec
• čierne permanentné pero a biele akrylové pero

Krabičky som si pripravila namaľovaním na bielo. Použila som farbu rozriedenú vodou, aby bolo trochu vidno aj drevo a jeho pekná štruktúra.

Vzory som si kadejako pozliepala a dotvorila z kníh Jánošová, M: Malované jehlou a Chlupová, A: Slovenská ľudová výšivka. Z návrhu som si síce spravila šablóny, aby som podľa nich vystrihovala jednotlivé diely, ale ja nie som nejaký extra precízny typ, takže som ich v polovici procesu aj prestala používať. Pri tom mojom štýle aj tak nezáleží na tom, aby všetko stopercentne sedelo. Veď uvidíte na konci...Ale teda najprv to vyzeralo takto.

Vystrihla som si z papiera všetky dieliky skladačky.

A začala skladať...

TIP: Treba si dávať pozor na poradie. Premyslite si dopredu, ktorú diel nalepíte ako prvý. 

Takto to vyzerá zlepené. A vyzerá to celkom dobre, mohli by ste to nechať aj takto, nie?

Ale pre mňa to je len polotovar, na ktorom sa treba vybúriť. Takže pokračujem akrylovými farbami rozriedenými vodou.

A fŕkaním na ten krásny vzor! Hííí! Presne tak! Bez milosti! Aspoň dve farby. Tri sú ideálne.

Uf! To bol skvelý pocit :-)

UPOZORNENIE:

Tí, čo si teraz myslíte, že som to úplne pokazila, sa radšej pripútajte alebo rovno vypnite celý článok. Bude horšie.

Beriem totiž do ruky moje milované čierne pero. A kreslím halabala-linky...

A potom ešte biele pero...

Ou, jééé!

Dýchajte, ešte mám pre vás inú variáciu. Tentokrát je z jednofarebného japonského papiera, ktorý má krásnu štruktúru a jemné farby. Nájdete ho v sade washi papierov spolu so vzorovaným papierom.

A práve tú štruktúru som sa rozhodla využiť. Vďaka nej sa totiž tento papier nádherne trhá. Najlepšie to spravíte tak, že si tvar, ktorý chcete odtrhnúť namaľujete vodou na papier (tú washi pásku som použila na obkreslenie).

Trhať treba ťahaním v kolmom smere na čiaru a pomaly.

Odtrhnuté dieliky vyzerajú takto. Krásne vlákienka z nich trčia. 

Ďalší postup je rovnaký ako pri kvetinke zo vzorovaného papiera.

A ak ešte to prežili až sem na koniec, tak vám o sebe prezradím jednu vec...vyštudovala som etnológiu a toto je môj prvý dobrovoľný "folklórny projekt" v živote. Dúfam, že sa vám páčil, lebo na jeseň toho budem mať viac a ešte lepšie :-)

Zatiaľ si môžete pozrieť hotové krabičky.