Náš "vzťah" začal od začiatku celkom vtipne.

Najskôr som jej dala ja zlé číslo vchodu, kde vediem vlastné kurzy. Tak sme sa naháňali po ulici :) Nakoniec sa nám podarilo prísť spolu do škôlkárskej triedy. Mojim pokročilým študentom som ihneď zadala prácu, ona len trpezlivo čakala.

Všimla som si ju ihneď, cítila som jej pohľad, stále sa na mňa škerila. Od ucha k uchu... Ale úplne!

Ako tému prvej hodiny kresby, si vybrala džbán, tak sme začali... A čo je to uhlík? Čo je to šablóna? Čo je to šmirák? Tak ako pristupujem ku všetkým, vysvetlila som jej teóriu, "prikázala" naštvorcovať predlohu a aj jej pripravený papier na stojane. Urobila to presne tak, ako som to chcela ja. Začala kresliť. Videla som, že niečo nie je v poriadku. Úsmev jej zmizol a niektoré línie unikli zo správnych štvorcov do nesprávnych. Konzultovala som to s ňou, vysvetľovala, až z nej vyliezlo, že takto to ona nevie, tie štvorce jej rozkúskovali celý obrázok a ona ho potrebuje vidieť aj kresliť v celku...

Riešila som mini dilemu, či to zvládne, myslím tým časovo, pretože hodinu práce sme už mali za sebou a len jednu ďalšiu pred sebou. Nevadí. Papier sme otočili na druhú stranu, povedala som jej, nech zabudne na moje pravidlá a nech mi "skúsi" ten džbán nakresliť bez pomocných línií.... Za desať minút to mala hotové!!!!

Nemyslite si však, že som jej dovolila tieňovať "JEJ" štýlom, mazať prstami :) Pekne krásne teraz musela zamakať a zvládla to super! Nemyslíte? Na ďalšom stretnutí sme sa dohodli, že pomocné štvorce pre ňu určite nie sú pomocníkmi. Ženský chrbát nakreslila lepšie ako keby ho musela riešiť "mojimi" postupmi... :) Takže kreslí BEZ!

Pri ďalšom stretnutí z nej vyliezlo, že sa mi chce ospravedlniť, že tak ťažko rozpráva a že nie všetkému rozumie, lebo pred 15-timi rokmi jej zrážka s autom na priechode pre chodcov úplne vymazala pamäť. Zlikvidovala jej polovicu mozgu, vymazala pamäť, reč, koordináciu, všetko... Pod vlasmi schováva preliačinu po chýbajúcej sivej hmote, ktorú sa síce lekárom podarilo ako-tak zakryť náhradou lebky, ale VRAJ dlhé vlasy mať nemôže. Bolo by to vidieť... Ostala na úrovni 1-ročného dieťaťa. Prognózy zneli pár hodín života. Keď aj to zvládla, lekári presviedčali jej mamu, že starostlivosť o ňu nemá zmysel, mala by ju dať do ústavu... Je z nej strašne pozitívna pekná mladá žena, má obrovský zmysel pre humor a MÁME SA OD NEJ ČO UČIŤ!!!

Pred odchodom mi včera povedala, že síce nemôže pracovať, ale ani doma nemôže sedieť. LEBO tam predsa nestretne lásku svojho života :)