Domov » Žurnál+ » Autor: Ľudovít Timko

Žurnál+

Hybe podľahli ste vlastnej chybe

Ľudovít T. » Osobné Blogy / 2019-05-16 00:54:13 /  3 komentáre / 17 lajkov

          Mišo je kamarát zo strednej školy. Aby použitý nadpis aspoň trochu ilustroval dianie v príbehu tak ozrejmujem, že Mišo pochádza z dedinky Hybe. Podobne ako Pacho.

          Niekedy počas vysokej školy keď sme boli všetci vysortovaný: Ty lesník, ty- vysoká škola, ty – učiteľ, ty- úrad práce, som si spomenul na Miša a jeho záľubu v ubližovaní si na zdraví prostredníctvom aktívneho športu. Pozval som ho na výlet potom on mňa. Takéto taktné vzájomné pozývanie na výlety smerovalo k tomu, že výlet sa nakoniec i udial a v skalolezeckom duchu. V mojej réžii bolo zabezpečiť skalu a v jeho zasa zohnať lezecký matroš. Geologickému obdobiu Kriedy vďačím za očarujúce usporiadanie Wettersteinských vápencových zlepencov v podobe Tomašovského výhľadu. Tým som svoju úlohu splnil, a už len ostalo veriť že Mišo donesie aspoň pašteku a lano. Nakoniec doniesol slušnú zbierku eloxovaného hliníka v podobe životne dôležitých lezeckých harabúrd. Zdalo sa, že máme všetko no i tak som pre istotu rozvláčil obsah svojho 50 litrového ruksaku po železničnej stanici. Samozrejme v snahe ubezpečiť sa, že čelovku ktorú som zobral mám naozaj na samom dne ruksaku. Po trištvrte - hodinovej turistike sme dorazili k turistickej chate s názvom Ihla, kde konzumujeme orosenú odmenu za euro desať a pokračujeme k nášmu cieľu.
        Kto sa nachádzal niekedy na Tomášovskom výhľade dá mi za pravdu jedinečnosť jeho výhľadov. Kto sa nachádzal vertikálne niekde medzi vrchnou plošinou a chodníkom pod výhľadom pozná o čosi širšie spektrum jedinečných pohľadov tejto lokality. Lezenie v tejto lokalite je krásne a skala je štedrá, až tak že v spodnej partii si každý môže odniesť suvenír v podobe odlamujúcich sa vápencov zo steny. Z hľadiska lezenia si každý môže vyskladať ,,program podľa svojej potreby. Môžem si vybrať rôzne druhy sklonov, špár, previsov či galérií. Skala je vrstvená ako pyramída i ako šindle na streche.
Lezenie s Mišom bolo preto v mnohých ohľadoch super. Michal ťahal ťažie, vlastne skoro všetky lezecké cesty nad 5 a ja som vyberal istenia /expresky/. Pri lezení sa dajú občas stretnúť i baby. Preto Mišo po chvíľke premeriavania kriviek horolezkýň letí dole hlavou ešte pred založením druhého istenia. Mal šťastie a lano mu preto venovalo nádherne vypálený pás krížom cez hrudník, ako memento. Je dobre že obišiel takto naľahko. S úlomkom vápenca v čelovej kosti sa ťažko spomína na leto. Vonku panoval August čo znamená teplota vzduchu 25 stupňov celzia. Teplota vody v rieke Hornád 10 stupňov celzia. Denne vylezených 10 - 15 ciest. Žiadne celodenné útrapy s jedným krokom v ťažkej línii. Čistá láska k lezeniu.

          Je večer. Stmieva sa a ja začínam kontrolovať ostrovčeky prelezenej kože na prstoch a modlím sa aby vydržali ešte aspoň jeden deň. Popri kontrole zisťujem prítomnosť piva v ruksaku a tak sa ládujeme teplým pivom v krásny letný podvečer. Sedíme pod 20 ročným dubom v reliktnej borine a so 4 stupňovým pivom snívame o 5 stupňovej vode. Skrývame si teda ruksaky s lezeckým materiálom /ktorý bol vtedy pre nás cenný asi ako vlastná oblička/ v jaskyni a vydávame sa na cestu o 150 výškových metrov nižšie, ovlažiť sa. Iba v trenkách stojíme na križovatke kde sa spája Hornád a Biely potok. Vtipné je to, že dodnes mám taký zvyk. Ak sa chcem otužovať idem do Bieleho potoka a ak si chcem zaplávať a ohriať sa idem sa ponoriť do Hornádu, ktorý sa zlieva 5 metrov nižšie. Je rok 2012 a my čapujeme vodu z potoka do camelbackov a nijako zvlášť nefilozofujeme nad jej čistotou. Je krásna číra, má kyslík, dusík a aj tie drobné kriváky ktoré jedia prvoky, a tie jedia bohviečo . Hlavne že sme v tom momente na samom vrchole pitno - potravinového reťazca. Po 10 minútach výšľapu varíme polievku s krivákmi. Hrniec je alumíniová plechovka z piva. Z lezenia nám chýbajú kalórie, a tak po 5 minútach prieskumu putujú do improvizovaného hrnca i huby neurčitého pôvodu s neurčitou nutričnou hodnotou. Keďže sa tvárili ako plávky a niektoré zasa ako hríby bola by škoda nechať ich v lese na milosť lesným obludám a červíkom.

          Huby krásne bublajú a nám sa rozťahuje úsmev. Zaspávame spánkom spravodlivých až do momentu keď o 3 ráno prikvitne k jaskyni partia 4 lezcov zo Spišskej Novej Vsi /spôsob vyjadrovania je nezameniteľný/. Sú až pridobre naladení a to je moment, keď by človek mal zvážiť svoje možnosti a pokúsiť sa prespať vzniknutú alkoholovú intoxikáciu. No chlapské ego a borovička sú mocné karty, páni preto naliezajú asi do troch ciest s jednou blikotajúcou čelovkou. Po hodine lezenia a skúmania sa zjednotia v tom že sa nezjednotili v v lezeckom postupe danej cesty. Následne zvolajú brífing pri ohni a borovičke. Zisťujú, že rozumnejšie to bude zajesť slaninou a klobáskou. Odľahlo mi. O štvrtej ráno môj mozog učiní rozhodnutie. Neboj sa o nich, pravdepodobne vedia čo robia a teba zajtra čaká náročný prázdninový deň. Zaspávam a po ceste z alfahladiny do beta, stretávam asi tucet strážnych anjelov ani nie 2 metre vedľa môjho spacáku. Majú nočný výjazd a teraz čakajú až páni Novoveštania zaľahnú do spacákov.

          O siedmej ráno vstávame a umývame plechovkový hrniec, pretože varíme zelený čaj s broskyňou a vanilínovým cukrom. Dodnes mám tú chuť vpísanú hlboko v mozgu ako jeden z top gastronomických zážitkov. Spomínam na to rád. Popri lezení našej 3 cesty sa nočný hostia prebúdzajú a vykonávajú ranné úkony s minimálnym pohybom. Po našej štvrtej odlezenej ceste už sledujú videa Patxiho Usobiagu a Alexa Honnolda ako rannú motiváciu. Po našej piatej ceste majú Novoveštania kávu. Pomohla im . Lezú nejakú 4ku ako rozcvičku. V závere dňa sa zosúvame s našimi svinsky ťažkými ruksakmi do doliny. Minula sa voda a pivo, tiež hľadáme nový podnájom. Ešte predtým sa ideme otužiť vo večernej vode. Neoficiálnym chodníkom popri ,,Ihle“ míňame chatku miestneho homeless guru. Zašliapali sme mu trávnik, prasličku i záružlie no on nám venuje len spokojný pohľad spod cigaretky. Voda je fajn prebrala ma. Až tak že si všímam skupinu turistov idúcich po moste ktorá mohla v splne mesiaca obdivovať dve holé biele horolezecké zadky v koryte potoka. Prichádzame na Ihlu. Nanešťastie je už zatvorená a tak hľadáme naše ,,lapis refugi,,. Nachádzame ho vo vyššej jaskyni nad parkoviskom pri Ihle. Sekáme smrekovú čačinu aby nám bolo v spacákoch mäkko a teplo. Po príchode do jaskyne však zisťujeme že to nebolo až tak treba. Našli sme núdzové útočisko pozostávajúce z dvoch vyležaných kartónov a troch prázdnych fliaš ovocného vína. Trápila ma myšlienka že som niekoho načas pripravil o bývanie no keďže nikto neprichádzal, spokojne som si užil spánok v jaskyni. O šiestej ráno sme sa vykradli z nášho jaskynného bungalovu aby sme si vychutnali šprint nalačno s ruksakmi na Tomášovsky výhľad. Tam sme znovu liezli a znovu obdivovali prírodu. Znovu sme si pripravili huby neznámeho typu, a znova boli fajn. :-D

Komentáre

Baboo príjemné ráno si mi spravil s týmto článkom.. :)

2019-05-16 08:32:071x

SalixAlba Pekný rozprávačský talent:)

2019-05-16 08:57:151x

Bohuznami-turista Ďakujem Vám krásne! :-)

2019-05-16 16:54:46

Pre komentovanie musíš byť prihlásený, nejde to ináč.

Bohuznami-turista
Bohuznami-turista
1 predaný ks

Zbožnujem prírodu. Možno preto som študoval za lesníka. Potom som sa pohrával s myšlienkou, že budem biológ.
Dnes som učiteľ, manžel, otec. A turista... pravdaže bohuznámi.

Dobrý deň,
vitajte v mojom obchode.
Cíťte sa tu ako doma :-D

TOP Žurnál - Týždeň

Najlepšie žurnály posledného týždňa TOP žurnál mesiac »

TOP Žurnál Mesiac

Najlepšie žurnály mesiaca

Viac »
Kompletná hitparáda žurnálov »