Bezplienková Komunikačná Metóda (BKM) ... Buďme svojím drobcom ešte bližšie!
O bezplienkovej komunikačnej metóde (BKM) sa už popísalo veľa v rôznych magazínoch a na fórach. Avšak nedávno som čítala v jednom nemenovanom časopise určenom pre moderné mamičky článok týkajúci sa BKM a ako mamima praktizujúca túto metódu som sa rozhodla napísať pár viet na margo toho „vysoko odborného“ príspevku. Ten článok bol doslova presiaknutý vplyvom lobingu výrobcov jednorázových plienok a vyjadrenia kvázi odborníkov ma takmer dohnali k slzám.
Chcem sa s ďalšími maminami, či už praktizujúcimi alebo uvažujúcimi nad praktikovaním BKM, podeliť o svoje skúsenosti a dojmy z tejto metódy. Ako prvé však musím povedať všetkým mamičkám (ale aj oteckom :-) ), nenechajte sa odradiť od BKM ak nad ňou vážne premýšľate a ak vám záleží na vašich ratolestiach ;-)
BKM – bezplienková komunikačná metóda. Je to dokonalé spojenie, duševné i fyzické, maminy a jej bábätka. Harmónia týchto dvoch bytostí. Samotný úspech pri tejto metóde spočíva v prvotnom odpozorovaní rôznych signálov, gest a podnetov zo strany bábätka, ktorými nám dáva najavo, že má nejakú potrebu. Pri BKM ide o potrebu cikať, či kakať. Tieto signály je najlepšie dokázať odpozorovať, rozoznať a riadiť sa nimi do približne 4. mesiaca života dieťatka. Potom, ak ich necháme nepovšimnuté, tieto „slová“, ktorými sa s nami dieťatko snaží komunikovať zanikajú. Dieťatko ich prestane smerom k nám vysielať. Prečo? Lebo sme si ich nevšímali, nereagovali na ne a dieťatko sa jednoducho prestane snažiť nám niečo dávať najavo, keď na jeho potreby aj tak nereagujeme.
Tieto signály môžu mať rôznu podobu a postupne sa môžu meniť. Ale keď ich už raz rozpoznáte, postupom ako sa aj budú meniť, budete vedieť o čo ide. Náš malý napríklad očervenel v tváričke, zrýchlil kopanie nožičkami a podobne. Aj v rozoznávaní týchto znakov je čaro spojenia mama – dieťa.
Mňa k tejto metóde inšpirovali dve kamarátky, ktoré to tiež praktizovali so svojimi deťmi... Začali sme niekedy v treťom mesiaci. Pozorovala som môjho malého pri kojení a zistila som, že už dlhšiu dobu robí to isté. Malo to svoju pravidelnosť, doslova to bol taký rituál. Vždy sa po nejakom čase odtrhol od prsníka a uprene sa na mňa pozeral. Vždy, pri každom kojení sa to opakovalo znova a znova. Tak som to skúsila. Dala som ho nad nočník (reps. môže byť lavór alebo vedro), pošepla som mu „cikaj“ a on cikal :-) Je dôležité opakovať mu tie isté slová pri tejto alebo onej činnosti, aby sa mu s ňou zafixovali a tým si bábätko priradí slová k činnosti. To bol náš začiatok s BKM. Neskôr sa k tomu pridávali ďalšie naše malé rituály. Každé ráno po prebudení, po každej prechádzke vonku a tak ďalej.
S BKM sa nám darilo super asi tak do 11,5 mesiacov- keď malý začal chodiť bez pomoci, začal sa zaujímať o všetko iné, len nie o bezplienkovú metódu :) V tom čase išlo takmer všetko vždy do plienok. Ale potom, po tomto krátkom období vzdoru, sme sa k tomu opäť úspešne vrátili.
Nemôžem súhlasiť s vyjadreniami, ktoré som čítala v tom magazíne, že je to neprirodzené, vynútené a podobne. Čo je už len prirodzené na tom, keď to dieťatko pustí do umelej jednorazovej plienky, najlepšie nejakej známej značky z televíznej reklamy. Dieťatko to vníma, aj keď to ešte nevie dať najavo slovami, ono to vníma, to že si všímame jeho potreby, že nám nie je „ukradnuté“, čo nám chce dať najavo.
Som presvedčená o tom, že aj toto prispieva k posilneniu vzťahu medzi rodičom a dieťatkom. Okrem ušetrených plienok, šetrenia našej prírody, praktikovanie BKM stojí za to, najmä kvôli tomu úprimnému úsmevu na detskej tváričke a rozžiareným hviezdičkám v detských očiach. Lebo robíme to, čo je prirodzené – načúvame potrebám našich ratolestí.
Samozrejme uvažujeme aj nad druhým dieťatkom. Avšak úprimne, trochu mám obavy ako budem zvládať BKM popri dvoch deťoch, verím ale, že to nejako zladím :-) ... ale pre strýčka príhodu, našťastie tu máte tie látkovky :-)
Janka
© 2013 BabyTree