Drievka, ktoré používam som buď od niekoho dostal, alebo pochádzajú z našej záhrady zo starých a (bogužial) chorých stromov. Občas sa pritrafí, že aj nájdem v prírode pekný kúsok, síce veľakrát popraskaný, ale aj keď sa pri pílení nezachová tvar koliesok, aj z menších úlomkov sa dá kadečo vymyslieť.

Každé jedno drievko je starostlivo opracované, tak aby na ňom nebolo vidno ryhy po pílovom liste a aby bolo pekné hladké. Pílenie aj brúsenie robím elektrickými nástrojmi, rovnako tak aj vypaľovanie obrázkov a vŕtanie dierok (píla, brúska, vypaľovačka, vŕtačka).
Nástroje sa síce opotrebúvavajú a občas treba niečo dokúpiť, no umožňujú rýchlejšiu prácu než ručné pílenie a šmirglovanie, čo niekedy trvá aj hodiny kým človek spracuje len jeden kúsok drievka.

Pri vymýšľaní obrázkov sa veľakrát snažím riadiť letokruhmi, alebo prirodzenou kresbou v dreve. Niekedy to trvá aj viac dní, kým v drievku uvidím niečo zaujímavé a zároveň vhodné. Človek potom premýšľa ako to zhotoviť čo najlepšie, aby tým nič nepokazil. V takom prípade vznikajú veľmi jedinečné a vzácne kúsky. Niekedy sa drievka podobajú a tak mám možnosť urobiť viac podobných kusov no napriek tomu sa v nejakých drobnostiach líšia.
Niekedy sa tieto prvky v drievkach stávajú len pozadím. Napriek tomu je to aj v takomto prípade vždy vzácna a tvorivá chvíľka s určitou myšlienkou, alebo filozofiou, ktorá určuje celú podobu vypáleného obrázku. V tej prchavej chvíľke a nadšení z nápadu sa človek veľakrát snaží zhotoviť ten námet, koľko mu len vhodné drievka stačia. Časom si už niekedy ani nespomenie ako to vtedy robil a nepodarí sa mu naladiť sa na tú vlnu, ktorá ho v tedy viedla k zhotoveniu práve takého kúsku. Zvlášť po dlhej dobe, kedy už aj zmenil techniku a jednoducho si nespomína ako to bolo v tej minulosti :) Preto je ťažké a vlastne aj nemožné niečo také zhotoviť znovu. Môže to len skúsiť napodobniť, ale výsledok nebude ani zďaleka porovnateľný.

Námetmi sa pohybujem v prírode a ľudových vzoroch. Staroslovanské znaky* sú stredom nejedného čarokruhu (mandaly). V drievkach sa mi ale často zjavujú aj rôzne bytosti ako sú draci, alebo víly. Nie vždy sú však podľa mojej chuti, ale neodporujem tomu čo mi drievko ukazuje a snažím sa to dodržať. Práve tá čudnosť niektorých zjavení je na tom niekedy najzaujímavejšia.

Samotné vypaľovanie je niekedy náročnejšie než sa zdá. Do každého drievka to ide inak. Zatiaľ čo pri niektorých musí človek občas dávať pozor aby to neprehnal, do niektorých to ide ťažšie a musí dlhšie "kresliť" na jednom mieste. Pritom na vypaľovačke sa zahrieva nie len samotný hrot, ale aj rukoväť, ktorá páli do prstov. Horúčava, ktorá sála z hrotu páli aj prsty, ktoré držia drobné drievko, alebo samotné drievko je tak rozhorúčené, že je niekedy ťažké ho udržať.
Snažím sa vyvarovať jemnejším výpalom. Výpal sa po rokoch stráca a preto sa snažím robiť silnejšie a hlbšie výpaly, ktoré sa zachovajú dlhšie. Volakedy som vypaľoval jemné prechody pri tieňovaní, ale tie sa časom začali strácať. Teraz aj jednotlivé časti čarokruhov "vyfarbujem" nie silnejším a slabším výpalom, ale hrubšími, tenšími či riedkejšími, alebo hustejšími čiarami. Zaberie to síce viac času, ale hlbšie vypálené čiary šrafúry sa zachovajú lepšie ako jemná povrchová vypálenina.

Po dokončení obrázku, je drievko vykúpané vo včelom vosku. Navoskované drievka sú tmavšie a preto často hrozí, že jemnejšie vypálené časti sa stratia. Do vyvŕtanej dierky navliekam jutovú šnúrku, ktorá mi ladí k drievkam. Kožu a koženku nepoužívam. Každí si však môže doplniť vlastnú šnúrku podľa vkusu a možností :)

Na záver, keď sú drievka hotové, prichádza narad fotenie. K drevenému šperku najviac ladí prírodné prostredie a preto sa snažím fotiť v dostupnej prírode :)

*Pre pochopenie niektorých znakov odporúčam FB stránku Iniciatíva: "Svastika - Tradičný symbol"