Domov » Žurnál+ » Autor: Peter Hoffmann

Žurnál+

Koniec legendárneho príbehu

Peter H. » Osobné Blogy / 2018-03-16 23:37:26 /  3 komentáre / 9 lajkov

16:50 prídem po teba. Písal mi kamoš na xichtoknihe, že ma príde vyzdvihnúť aby sme mohli vyraziť. Už ako som sa zobudil niekedy pred siedmou, tak som nemohol zaspať a čím bližšie bol onen čas tým som bol nepokojnejší. Ani som sa v ten deň poriadne nenajedol. Žalúdok som mal úplne stiahnutý a nemal som vlastne ani chuť niečo jesť. Všetko to opadlo keď som už konečne vyšiel von smerom na dohodnuté miesto odkiaľ potom započala naša Dračia výprava za Rhapsody, ktorí mali o niekoľko hodín vystupovať vo Zvolene. Cesta to bola príjemná. Prvýkrát som trávil čas s ľuďmi, ktorí majú tiež radi Rhapsody a dokonca sú z toho istého mesta ako ja (okrem iného kamoš je členom kovovej skupiny Achsar). Takže celú cestu bolo o čom hovoriť. Dokonca som už začal pociťovať aj hlad.

Približne o hodinu sme už boli vo Zvolene. Bolo to zvláštne ako keby sme si len tak odskočili do Zvolena, že len tak mimochodom ideme pozrieť posledné vystúpenie našej obľúbenej skupiny. Bolo to veľmi blízko. Na mieste pred kulturákom kde už čakalo plno ľudí a kde sa to malo konať som mal tiež podobný zvláštny dojem pretože to bolo v obytnej časti. Bavili sme sa o tom aké to asi je keď si človek uvedomí, že veď priamo za stenou jeho izby sa koná vystúpenie Rhapsody. Medzi tým som tlačil marcipánovú tyčinku ktorú som dostal na mikuláša (alebo na vianoce?). Potreboval som sa nejak posilniť.

Ešte sme hľadali nejakú krčmu ale nič sme nenašli. Spoliehali sme sa, že pivo sa bude dať kúpiť až tam. Našťastie tak aj bolo a po vyše mesiaci som konečne ochutnal ten chmelový nápoj. A hlavne sme konečne boli dnu pretože aj keď bol teplejší deň, tak k večeru sa dosť ochladilo. Kamoš ma ešte napínal aby ma sbskári pustili dnu s obrazom, ktorý som celý čas mal pri sebe. V tom mi ešte napadlo, že doprdele veď ja mám vo vrecku otvárací nožík! Ale nakoniec bolo všetko v poriadku. Ľudia sa inak pozerali, že čo to nesiem. Bol som tam asi jediný človek čo mal so sebou kapsu a niečo veľké zabelené v bielej plachte a modrom igelitovom vreci(na smeti). V tom som v duchu začal ľutovať, že som kapsu aj s foťákom nenechal radšej v aute ako aj bundu. Začala ma dosť ťažiť a ten obraz mi tiež bol na príťaž. Ale radšej som ich mal pri sebe keby náhodou. Aj keď neočakával som, že by sa niekto zo skupiny objavil ešte pred vystúpením. Obraz som totiž chcel darovať spevákovi Fabiovi Lionemu. Niečo mi ale hovorilo, že by som sa mohol opýtať ľudí čo predávali merch, že či by mu ho odovzdali za mňa ale dúfal som v to, že to budem môcť urobiť osobne. Tak som si obraz stále strážil pri sebe a to aj keď už dohrali predskupiny a mali konečne začať Rhapsody. Snažil som sa dostať čo najviac dopredu čo sa mi až tak nepodarilo. Boli predo mnou asi dvaja ľudia... a v tom mi napadlo, že toho čo bol úplne pri pódiu oslovím. Kapsu (od Amallie) som si nacpal do vreca k obrazu a podal som mu to celé či by to tam niekde dole oprel ak je miesto. Úplne mi odľahlo. Už som sa bál, že tam budem celý čas stáť s tou záťažou. 

A konečne to začalo. Zhasli svetlá a ľudia začali hulákať. Nasledoval úvod v podobe skladby In Tenebris, ktorú pustili zo záznamu. Slzy sa mi tlačili do očí. Počas nej sa za bicou súpravou objavil bubeník Alex Holzwarth. Znovu sa zdvihla vlna ľudských revov. Potom znovu zhasli svetlá a hneď ako doznel úvod sa rozsvietili a na pódiu už stáli ďalší členovia skupiny. Bolo to ako keby sa tam len zrazu objavili. Nikto ich nevidel prichádzať. Len tam zrazu boli a už rovno hrali tak aby medzi úvodom a živou skladbou nebola žiadna medzera. To ľudí samozrejme prinútilo k ďalšiemu revu a keď sa tam objavil už aj spevák Fabio Lione, tak prišla ďalšia vlna revu. A tak to začalo. Škoda len, že som nebol úplne v predu. Tak rád by som si zbesilo zahedbengoval len som sa nemal čoho držať a nechcel som vlasmy vyfackať ľudí okolo seba. Ale nakoniec sa našlo pár chvíľ kedy som to neudržal. Na to som si všimol, že zrazu stojím o kúsok vedľa a je okolo mňa väčšie miesto.

Celé vystúpenie bol premňa veľkým zážitkom. Vidieť naposledy Rhapsody v pôvodnej zostave a Rhapsody vôbec pretože ako sa Luca vyjadril, že po tomto turné už končí s kovovou hudbou a chce sa teraz venovať niečomu inému. Ale aj to čo dokázal Fabio robiť s divákmi... Bolo od neho milé, že sa prihovoril aj k samotným jednotlivcom. Pýtal sa jednej dievčiny ako sa po Slovensky povie thank you. Povedať ďakujem zvládol výborne naprvý krát a všetci mu zatlieskali. Ešte niekoľko rokov dozadu som videl video z vystúpenia v Čechách kde nevedel vysloviť děkuji a miesto toho povedal děqi. Inú dievčinu zas pochválil, že ju videl odspievať celú skladbu Lamento Eroico, ktorá je celá v Taliančine. Ale haluz bola aj ako chcel od nás aby sme spievali s nim. Teda nemyslím skladbu, ale napodobňovať jeho vokály, ktoré nám vždy najprv predviedol. Ale to je už pri ňom bežné na vystúpeniach Rhapsody.

Po vystúpení som si vzal späť svoje veci a čakal som čo bude ďalej. Dúfal som, že sa čoskoro niekto z nich objaví v predsieni. Zatiaľ som si dal kúpiť tričko nech mám niečo na pamiatku. Všade hromada ľudí a pochopil som, že je naivné si myslieť, že by sa tu objavil niekto z Rhapsody. Už som bol ale nepokojný bo som nevedel čo robiť a nechcel som ani zdržovať a tiež som bol už v stave, že ísť domov a zvaliť sa do pelechu. Nakoniec som sa rozhodol, že skúsim to čo mi napadlo predtým. Poprosil som člena jednej z predskupín, ktoré sa tam fotili s ľuďmi, že či by za mňa odovzdal niečo pre Rhapsody. Odkázal ma ale na chlapíka čo predával merch bo oni sa tam už vraj nestretnú. Tak som teda šiel za nim. Tiež som mu lámanou angličtinou vysvetlil o čo ide a hovoril, že škoda, že som sa neozval skôr bo on sa s nimi už tiež teraz nestretne a predchvíľou tu bol ich manažér. Ale, že mu skúsi napísať správu ale nič nesľubuje. Len, že by to bola škoda keby to nevyšlo. Manažér ochvíľu došiel. Nespomínam si už ale ktorý z nich mi povedal, že by bola škoda keby som ten obraz neodovzdal osobne. Ale manažér mi hovoril, že som mu povedomý a vysvitlo, že dva roky dozadu sme sa museli stretnúť v Bratislave keď tam boli Luca Turilis Rhapsody. A tak ma odviedol o niekoľko poschodí vyššie pred ich šatne. Heh. Som ešte doma myslel na to, že vip - meet and greed sa mi zohnať nepodarilo ale ten obraz mi možno niečo také zabezpečí. A tak aj bolo. Na chodbe sa mihol basgitarista Patrice oblečený len v osuške a Luca ako vchádza do šatne. Inak všetci pôsobili veselo. Aj pracovník kulturáku si robil srandu, že odfotiť polonahého Patrica. Nestretol som síce celú skupinu ale o to mi ani nešlo. Celý čas som chcel len Fabiovi podarovať obraz anjela, ktorého som maľoval podľa jeho fotografie z bookletu ešte v roku 2012. Popravde neviem či sa mu páčil ale vyzeral byť potešený a viacero ľudí čo obraz videlo, tak pochvaľovali a držali mi palce aby mi to vyšlo. Veď ja ani nehovorím, že ten obraz je úplne dokonalý. Odovzdal som mu ešte aj päť drievok, ktoré som vypálil pre každého člena skupiny. Veď prečo nie keď je takáto príležitosť? Veď je to skupina, ktorá ma sprevádza už od mojich asi 14tich rokov a často sa mi ich hudba stávala inšpiráciou v tvorbe. Nedalo mi to ak je to naozaj naposledy. Nechcel som ich ale veľmi zdržiavať a ani kamošov čo na mňa čakali. Tak som ešte lámane v skratke povedal Fabiovi čo pre mňa ich hudba znamená a objatím sme sa rozlúčili. Ešte ako som si bral veci, tak manažér si všimol na mojej vizitke, že máme rovnaké priezviská - Hoffmann. Tak sme sa trošku pobavili. Inak to bola haluz, že som vôbec nemal dojem, že by som niekoho obťažoval týmto svojím "poslaním" ba práve naopak. Všetci za mnou stáli a pomáhali mi za čo im ďakujem. Všetko bolo tak aby sa mi to podarilo naplniť. Aj keď celý čas som bol trochu nesvoj, vystresovaný, nepokojný a unavený ale s pocitom, ktorý stál za to všetko :)

Takže už nie len Luca ale aj Fabio má svoj obraz odo mňa. Myslel som na to hneď ako som mal v 2016 možnosť darovať ten Lucov, že by bola škoda keby sa nepodarilo darovať aj teno :)

A to je tak v skratke asi všetko. Nechce sa mi veľmi rozpisovať o tom bo by to bolo na dlho :D

;feature=share

Komentáre

SkusimTo no teda, čo k tomu povedať....parááááááda :D

2018-03-17 09:36:43

MMdesign Všetci anjeli boli pri Tebe, aby to vyšlo ;-) skvelééé

2018-03-17 18:31:36

Azraelangelo Vďaka :) Áno, sily Všehomíru sa spojili aby to vyšlo. Myslím, že som pre to spravil všetko čo som mohol a potom mi ostalo už len dúfať a nevzdať to :)

2018-03-17 22:15:18

Pre komentovanie musíš byť prihlásený, nejde to ináč.

TOP Žurnál - Týždeň

Najlepšie žurnály posledného týždňa TOP žurnál mesiac »

TOP Žurnál Mesiac

Najlepšie žurnály mesiaca

Viac »
Kompletná hitparáda žurnálov »