Ako začať? a Kedy skončiť? 

Vraj sú to tie najzásadnejšie otázky pri procese maľby - a ako to už býva, odpovedať sa nedá ľahko ani jednoznačne. No v tomto článku sa s Vami rada podelím o to, ako postupujem ja. 

Počuli ste už o fóbii z čistého plátna? Je to pocit, pri ktorom človek nechce narušiť čisté biele plátno. V skutočnosti sa dostavuje obvykle vtedy, keď je autor neistý a má strach, aby niečo nepokazil. 

Rovnako zásadnou otázkou je - ako budem vedieť či je obraz hotový. A opäť pritom ide o viac-menej intuitívne rozhodnutie - na racionálnom základe :D Podstatné totiž nie je iba to, ako to vidí autor, ale aj to, komu je obraz určený. Vždy treba zvážiť aká miera detailov je tá správna, aby obraz nebol nejasný a nevyzeral nedokončene a zároveň nepôsobil uťahane a poskytoval divákovi stále dostatok priestoru pre dokončenie obrazu prostredníctvom mysle. V tomto prípade obvykle skúsenosť hovorí, že čím viac opráv, tým viac nedokonalostí sa ukáže. Neznamená to však, že jednoduché kompozície si nevyžadujú skúsenú ruku i oko. 

Aby som Vám ukázala ako pri práci postupujem, nafotila som niekoľko fáz pri tvorbe obrazu, ktorý pred časom pribudol do mojej galérie.

1. Podmaľba - podklad, ja osobne naň využívam zbytky farieb z maľby iných obrazov - nechcem ich totiž zbytočne vylievať do odpadu. Pri tomto obraze som mala jasnú predstavu do čoho idem, a tak sa stačilo približne držať zvolenej farebnej palety. 

2. Vyplnenie plochy plátna základnou škálou farieb. V tejto fáze postupne zapĺňam celú plochu farbou - veľmi ma hnevá, keď je na niektorých častiach plátna nerovnomerná, slabá vrstva, cez ktorú by presvitalo plátno - ak to nie je vyložene zámer, pripadá mi to dosť neprofesionálne. 

3. Rozdelenie plochy na základné zóny. V tomto prípade si viem predstaviť dokončený obraz a tak si plochu plátna rozdelím na tri základné časti, ktoré ale musia zostať čo najviac prepojené a nadväzovať na seba. 

4. Budovanie kompozície, vznikajú prvé konkrétne obrysy objektov. Na tomto plátne toho nebude veľa a tak postupujem relatívne rýchlo. Stále sa držím vybranej palety. 

5. Vrstvenie, ukladanie farebných vrstiev a budovanie celku prostredníctvom farebných a lineárnych hodnôt. Na obraze vznikajú prvé zaujímavejšie štruktúry ktoré budú tvoriť centrálne body obrazu. 

6. Budovanie celku. Dôkladnejšie sa zameriavam na pozadie, ukladám na seba jemné lazúrnejšie vrstvy farieb a postupujem ku okrajom obrazu. 

7. Vykreslenie konkrétnych prvkov - maľujem obrysy stromov. Kedže námetom je prírodná scenéria - stromy vynárajúce sa z hmlistého oparu, ktoré sa zároveň jemne zrkadlia na hladine. Nasleduje niekoľko rýchlejších jasných ťahov. 

8. Dokončovanie pozadia - teraz je na to posledná príležitosť. Keď vybudujem popredie obrazu, práca s pozadím už bude veľmi neefektívna a nebude pôsobiť prirodzene. 

9. Ďalšie detaily, pomaly dokončujem každú plôšku, sústredím sa na celok. Snažím sa venovať celej kompozícii rovnomerne. Konkrétne realistické prvky už cielene vykresľujem. 

10. Posledné farebné lazúry a detaily. Je to tu - ideme do finále. A ide to už veľmi rýchlo. Na okrajoch obrazu pridávam niekoľko vrstiev lazúr a ďalších detailov, ktoré uzavrú celok. 

Tento obraz bol dobrým podnetom na zamýšľanie sa nad dokončovaním maľby. Prišla som do fázy, kedy mám pocit, že ďalšie detaily by pôsobili rušivo a nepotrebne. Hoci mi vyhovuje prevažne minimalistickejšia estetika, neznamená to, že sa k výsledku dopracujem úplne jednoducho. 

Ďakujem za prečítanie.