Ticho. Keď ležíš na teplých perinách so zatvorenými očami. 

Ticho. Keď sedíš v tureckom sede na podložke na zemi a sústredíš sa len na svoj dych.

Ticho. Keď kráčaš mokrým lístim v lese.

Ticho. Keď čakáš v rade s inými ľuďmi a pohľad upieraš do slnka.

Ticho. Keď sedíš vo vani plnej vody a bublín ponárajúc sa do jej hlbín.

Ticho. Keď ráno s hrnčekom horúceho čaju stojíš pred oknom a strácaš sa v dobrodružstvách iných ľudí.

Ticho. Keď ťaháš vlasy štetca s farbou sýteho lesku po tenkom plátne pred Tebou.

Ticho. Keď niekto Tebe blízky, zrazu odíde a už sa neotočí späť.

Ticho. Keď ležíš na tráve a počítaš oblaky.

Ticho. Keď si v pozícií stromu.

Ticho. Keď dohrá aj druhá strana platne a ihla sa zastaví.

Ticho. Keď zloží telefón a hovor sa ukončí.

Ticho. Keď niekam prídeš nečakane.

Ticho. Keď chceš počuť len sám seba.

Len svoje vnútorné ja. Len svoje myšlienky. Len svoje rozhodnutia. Len svoje dôvody. Len svoje emócie. Len svoje dieťa v sebe.

Len také ticho nás naučí vnímať aj ticho inde a iným spôsobom. 

Len schopnosť byť sám so sebou, vedieť byť ticho, byť len pre seba nás učí, ako sebavedomejšie a s istotou kráčať týmto svetom.

Lebo len keď nájdeš ticho, vieš kráčať. 

Lebo nie nadarmo sa hovorí:

„Ticho je vždy súčasťou krásnej hudby.
Ticho je vždy súčasťou krásneho umenia.
Ticho je vždy súčasťou krásneho života.“        

(R. Fulghum)

Vieš byť ticho sám so sebou? Aspoň to skús. Vďačnosť tvojho JA sa Ti bezodkladne odvďačí.

Vaša Lils...