Tak sa zase po dlhšom čase ozývam... som Anča z Ameriky a ešte budem na Slovensku asi mesiac. To znamená, že ani tento rok v USA nezažijem Halloween. Priznám sa, poznám tam kopec ľudí, ktorí pre tento večer žijú celý rok. Považujú to tam za sviatok, ja mám však na to svoj názor a veľmi ho nemusím. Od toho môjho prvého v roku 1995, keď som tam prišla, sa veľa zmenilo. Chodila som vtedy s mojím synom Ondríkom z domu do domu po našej štvrti, susedia všetko krásne vyzdobili a pripravili pre deti, ktoré ich navštívili. Bolo to pre neho a aj pre mňa niečo nové a nevšedné. Možno aj preto, že nielen deti, ale aj mnohí dospelí sa tiež vyobliekali a tešili sa z toho dieťaťa, ktoré v nich stále žilo.

Dnes je to ináč. Rodičia sa boja, aby sa deťom vonku niečo nestalo (do sladkostí sa niekedy "dostanú" nielen čokoládky a cukríky, takže deti musia najprv všetko doniesť domov, aby to rodičia skontrolovali). Chodí sa veľmi často po obchodných centrách z predajne do predajne a vyzdobené domy (ani ten náš) už veľa detí nenavštívi.

Túžba po tradícii a zvyku vyzdobiť si záhradu a dom však stále prežíva. Oranžové tekvice s vyrezávanými tvárami sa večer rozosvietia, kukuricoví strašiaci, bosorky, kostlivci, netopiere, duchovia, pavučiny a pavúky sú takmer všade. 

Ako som povedala, táto tradícia si ma veľmi nezískala. Avšak... tá úžasná typická kombinácia čiernej s oranžovou má v sebe čosi neodolateľné. Ten kontrast je podmaňujúci a podľahla som mu dokonca aj ja. 

Poprehŕňala som sa v mojej zbierke starých gombíkov. Podarilo sa mi vyrobiť niečo aj pre všetkých tých, ktorí si koncom októbra vyzdobia príbytok na halloweensku tému. Ozdôbky možno zavesiť len tak na suchú halúzku alebo prútený venček na dverách. Pre radosť detí, nás samotných... alebo len tak...

A vy ako? Zdobíte vy alebo niekto, koho poznáte?