Domov » Žurnál+ » Autor: Andrea Kanoczová

Žurnál+

Umelecké dedičstvo čipiek zo Senohradu Márie Tuhárskej

Andrea K. » Tvorba / 2025-01-02 17:00:02 /  5 komentárov / 41 lajkov

„To nikto nevie, kde sa vzalo toto umenie, alebo kto ho vynašiel, alebo započal, alebo to doniesol. Len toľko vedia, že nachádza sa tam od nepamäti.“

A. Kmeť o čipkách z okolia Senohradu

 

Ručne paličkované čipky zo Senohradu a okolitých obcí patria medzi hontské, tzv. roľnícke čipky. Boli určené prioritne pre ľudové kroje a textílie. V tejto oblasti je však od 17. storočia písomne doložená aj výroba baníckych čipiek.

 

Detail čepca zo Senohradu.  Zbierka A. Čepákovej.

 

Podľa ústnej tradície o začiatkoch pletenia čipiek sa tu „ čipky robia od prvoty sveta“. Do povedomia svetovej verejnosti sa dostali v 2. polovici 19. storočia. Medzi prvými sa o nich zmieňuje Andrej Kmeť, ktorý pôsobil v Senohrade ako kaplán a veľmi ho zaujal miestny dialekt, ľudový odev, čipky a výšivky. V rámci svojho pôsobenia zozbieral v okolí výrobky  a začal ich propagovať na rôznych výstavách a expozíciách (napr. 1873 Svetová výstava vo Viedni, 1887 Výstava slovenského ľudového umenia v Martine pod záštitou Živeny, 1891 Československá výstava v Prahe, 1893 Svetová výstava ženských prác v Paríži, 1895 Národopisná výstava v Prahe, výstava ľudovej umeleckej výroby v Honte, 1904 Svetová výstava v USA). (Foto: Detail čepca zo Senohradu. Zbierka A. Čepákovej, Žena v kroji zo Senohradu. Fotograf - M. Habánek)

 

Žena v kroji zo Senohradu. Foto M. Habánek

 

Slovenské čipky, hlavne tie roľnícke, na výstave v Prahe zaujali aj učiteľky R. Bíbovú a A. Smolkovú. V sérií kníh a štúdií, ktoré neskôr vydali, mali čipky z Hontu a Senohradu významné postavenie. Uvádzajú, že takého čipky sa robia v dedinách Horný a Dolný Badín, Senohrad, Trpín, Kozí Vrbovok, Čabradský Vrbovok, Horné a Dolné Mladonice, Medovarce, Bzovík, Selce, Horný a Dolný Jalšovík.

Odlišovali sa od iných svetových a slovenských čipiek hlavne spôsobom ich pletenia. Väčšina čipiek sa pletie na predkreslenej forme ( prívyk, furma, podvinok), avšak tieto sa robili napevno a spamäti s minimom použitých špendlíkov.

 

V publikáciach mapujúcich slovenské paličkované čipky sa pri senohradských čipkách uvádza aj meno čipkárky -  Márie Tuhárskej. Vzory sú v knihách E. Markovej Slovenské čipky a Géciovej - Komorovskej Slovenská ľudová paličkovaná čipka. Kto teda bola táto čipkárka a ako sa pletú tieto zvláštne čipky?

Mária Tuhárska, rodným menom Cútová, sa narodila 2.9.1895 v Senohrade. 20.9 1911 sa vo veku 16 rokov vydala za Juraja Tuhárskeho z okolia Detvy. V roku 1912 sa im narodila dcéra Anna. Po smrti manžela v roku 1940 sa Mária sa starala o chorú matku. Ako vdova si privyrábala paličkovaním. Podľa pamätníkov žila skôr osamelo. Pre Dr. Emu Markovú urobila vzorník 40 čepcových čipiek z okolia Senohradu pre novovznikajúci ÚĽUV. Marková uvádza, že šlo o 20 bielych a 20 farebných čipiek - raciek. Čipky sú úzke, najužšia má 1,2 cm a najširšia 2 cm, ale sú precízne upletené.  Niektoré čipky sa nachádzajú v depozite ÚĽUVu a sú na stránke www.slovakiana.sk.

V roku 1973 Mária zomrela, ale jej odkaz vpletený do úzkych čipiek pretrval dodnes.

Tieto čipôčky sa merajú v milimetroch.

 

(Foto: špendlík na obrázku má dĺžku 30 mm)

 

Čipky sa robili z farebnej stálofarebnej bavlny. Pôvodne boli biele, postupne do nich pridávali farebné nite. V polovici 20. storočia boli pletence nahradené lístočkami a ploštičkami a tie umožňovali, aby základná farba bola „skrytá“. Do lístka obvykle vstupovalo 5 nití, z toho jedna nevypletala lístok, ale šla po povrchu. Neskôr bola v mnohých čipkách biela základná farba nahradená žltou. Nite sa pri pletení pevne uťahovali, nebolo potrebné ich tužiť, ani pri praní nezmenili tvar. Špendlíky sa používali iba na prichytenie okrajov. Podobný spôsob pletenia čipiek je svetový unikát.

Čipky boli neodmysliteľným doplnkom odevu, hlavne čepcov. Knihu s postupmi a nákresmi čipiek zhotovených M. Tuhárskou si môžete zakúpiť cez môj eshop. Má aj preklad postupov a textov do anglického alebo maďarského jazyka. Tieto vzory boli námetom aj pre súbory Kolekcia 2020,  MT Senohrad Šperky a Srdcia a kvety.

 

 

Slovenské ľudové čipky sú unikátnou studnicou krásy a elegancie našich predkov. Čipky zo Senohradu si svojou farebnosťou a netypickým spôsobom pletenia určite zasluhujú našu pozornosť.

Komentáre

danabortlikova Nádherné!

2025-01-01 19:55:11

danculienka Moja teta kedysi ako jediná v dedine chodila tzv.navijať na krosná ked išli ženy tkať koberce..podobne ked som sa vydala moja nová suseda tá chodila navíjať aj do susedných dedín.podotýkam,že to boli ženy ani nie so skončenou základnou školou a to počítanie tých nití aby tie koberce neboli rovnaké to vedeli parádne..

podobne aj s paličkovaním-učila som sa len so špendlíkmi a s predklesleným vzorom..tie ženičky ktoré to kedysi robili a robili nádherné vzory ani každá písať nevedela..

2025-01-02 16:28:391x

johanahol Kraaasne

2025-01-03 06:27:19

katari Ďakujem, krásny, poučný žurnál ♥️

2025-01-03 13:45:36

dominnhandmade Veľmi pekný žurnál. :) Som z okolia, takže ma potešilo dozvedieť sa viac o miestnych čipkách. Každé remeslo by sa malo zachovať.

2025-01-04 08:19:31

Pre komentovanie musíš byť prihlásený, nejde to ináč.

Vecičky nájdete

V žurnáli sú spomínané:

 - Srdcia a kvety - Senohrad MT.  - 15951751_Srdcia a kvety - Senohrad MT. by AndaKanocz
 Páči sa 1 ľudom
5 €

TOP Žurnál Mesiac

Najlepšie žurnály mesiaca

Viac »
Kompletná hitparáda žurnálov »