Remeslo sa vždy dedilo z pokolenia na pokolenie, z otca na syna, zo syna na vnuka. Rodinný poklad tkvel v šikovnosti rúk, v skúsenostiach a bystrom ume. Boli a sú to ruky, ktoré nás živia, ktoré sejú a žnú, šatia a kŕmia nás.

Dovednosť našich rúk je zrkadlom nás samých. Aj preto je potrebné vychovávať omladinu k šikovnosti, učiť ju ručným prácam a remeslám. Tráviť spolu čas užitočnejšie a zmysluplnejšie. Táto doba si to žiada viac, ako kedykoľvek predtým.

Ak chceme svojim deťom niečo zanechať, zanechajme im ich vlastné naplnenie v krásnej tvorbe, v kreativite a vo vynaliezavosti. V zručnosti a v schopnosti uspieť. Uspieť v súlade s prírodou.

Deti sa sami prihlásia: "Mama, tato.. daj, aj ja to chcem skúsiť!" A spoločne strávený čas a úsmevy, ale aj malé zlosti, keď sa nedarí, sú zážitkami na celý život. Moja mama vždy s radosťou spomína na to, ako ma učila štrikovať. Ako mi očká utekali a celá moja snaha sa začala párať ..vtedy som to nevydržala, pustila sa plakať a štrikovačku hodila do kúta. A dnes, keď mama na to spomína, vždy na konci dopovie: "No nebola by som si ja vtedy pomyslela, že ty sa budeš takto živiť, čo všetko dokážeš." A dnes je na mňa hrdá, že nie som kľavá, ani márna, ale že pekné veci robím ..neskromne sem napíšem :))

Priatelia, nech sa Vám všetkým darí a takisto nech sa darí Vašim deťom nasledovať Vaše kroky v kreatívnom svete fantázie a dovednosti :)

Pripájam fotky diel našej omladiny a ešte dodám, že na Veľkú noc chodíme na vŕbové prútie a chlapci si spolu s tatom upletú korbáče, ktorými ma potom vyšibú :)) .. a ja im na oplátku na tie korbáče priviažem veľa farebných stužiek ;)