Tak a teraz ideme riešiť problematiku čo papať, ako papať, kedy papať :) . To isté platí aj pre ľudí bez Diabetu.... je to jedna z ciest ako si udržať dobrý cukor, a udržať si postavu, chudnúť :)
Ako diabetikov nás teda zaujímajú sacharidy. V súvislosti s glykemickým indexom a teda rýchlosťou vstrebávania energie z potravín sa často používa pojem rýchle cukry, pomalé cukry.
Napríklad kulturisti po tréningu dopĺňajú "rýchle sacharidy" aby čo najrýchlejšie doplnili tvrdým cvičením vyčerpanú energiu, aby telo mohlo naštartovať rast svalov.
Pri chudnutí nás zase zaujímajú "pomalé sacharidy", pretože tie môžete pokojne zjesť a
hladina krvného cukru sa pritom prakticky vôbec nezmení. Taká potravina dodáva energiu
pomaly, takpovediac rovnomerne. Výsledkom je dlhší pocit sýtosti a hlavne žiadny následný
neovládateľný hlad.
Pri chudnutí potrebujeme, aby hladina inzulínu a krvného cukru boli pokiaľ možno stabilné.
To sa dá dosiahnuť len tak, že :
1. budete jesť potraviny, ktoré majú nízky glykemický index
2. absolútne sa vyhnete hladovaniu – to sa dá zaistiť len ak jete 5 – 6 krát za deň
To je odpoveď na to, prečo sa ľudom nedarí správne, alebo vôbec chudnúť. Vysvetlím to jednoducho. Ak sa stravujete pravidelne, telo vie že viac menej stále v rovnakom čase dostane určité množstvo potravy. Takže relatívne si nepotrebuje ukladať zásoby, pretože vie, že ďalšiu potravu dostane v najbližšej dobe a to každý deň. Ale, keď začnete hladovať telo dostane šok ( ako to že som nedostal žiadne zásoby ). A preto akonáhle si po hladovke niečo zjete telo si to hneď uloží do zásob, lebo čo keď zase dlhšie nič nepríde. A pri tom ste aj tak hladní :) . Toto my nechceme!! Nemyslite si že ak budete jesť len trikrát denne že budete úspešne chudnúť. Je lepšie si radšej dať malé množstva vyváženej stravy, najlepšie 6 krát za deň, aby ste nepociťovali hlad. Zhruba každé 3 hodiny.
Poďme teraz na glykemický index potravín.
Glykemický index (GI) potravín sa meria dosť ťažko. My sa ale vôbec nemusíme hrať s počítaním. "počítať" s presnosťou na jednotky. Zaujíma nás len orientačne. Ak je vysoký, napríklad nad 75, s takou potravinou sa buď rozlúčte, alebo ju konzumujte vždy len s niečím iným (o tom si ešte povieme). A naopak, ak je GI nízky, tak nie je zas až tak dôležité, či je to číslo 30, alebo 43. Teda hlavné je aby sme volili prednostne potraviny s nízkym GI.
Ak už sa rozhodneme, že chceme zjesť potravinu z vysokým GI, môžeme spomomaliť vstrebávanie energie. Tak dosiahneme že síce zjeme koláčik, ale nenarobí toľko škody ako keby sme ho zjedli samotný.
Spomaliť sa teda dá napr. ,,tvrdosťou potravín“. Ak zjete surové špagety, telu dosť dlhšie trvá kým ich spracuje a zmení na energiu. Majú teda nízky glykemický index. Ak budú uvarené al dente sú ako sa hovorí ,,tak akurát“ ide o stedný GI. Ale ak na ne zabudnete a prevaríte ich, sú mäkké a malú vysoký glykemický index. Telo nemusí s nimi bojovať a hneď dostane energiu. To teda znamená že varením sa u potravín zvyšuje glykemický index.
Veľmi spoľahlivý spôsob, ako spomaliť vstrebávanie je jedenie potravín obsahujúcich
vlákninu. To znamená predovšetkým zeleniny. Vláknina pôsobí, ako bariéra, ktorá účinne
spomaľuje vstrebávanie energie.
Glykemický index zníži aj obsah bielkovín, či tukov v potrave. Ak už musíte zjesť
napríklad biely rožok, bude mať nižší glykemický index, ak si ho dáte s plátkom šunky,
alebo syra. Ale túto radu berte s veľkou rezervou, pretože kus syra či šunky zvýši celkovú
energetickú hodnotu potraviny… Účinné to bude v prípade, že si dáte napríklad pol rožka s
šunkou… Hlavne pridanie bielkovín spomalí trávenie a tým aj nárast glykémi.
Čím viac jedla zjete jednorázovo, tým horšie. Preto sa oplatí radšej konzumovať malé
porcie, ale viackrát za deň. Telo nevie spracovať veľké množstvo potravy inak, ako uložením
do tukových zásob. Preto sa vyhýbajte obedom, kde sa podáva mnoho chodov a končíte prepchaní, ako kŕmne husi. Viem, je príjemné prejesť sa dobrotami, ale následky vo
forme obezity sú drastické.
Preto je výhodné vždy kombinovať v jednom jedle sacharidy s bielkovinami a tukmi. Teda
nejesť samotné zemiaky a inokedy samotné mäso, ako by vám asi radili (často až nepríčetne
zapálení) zástancovia oddelenej stravy.
V ďalšej kapitole prejdeme už k samotným sacharidovým jednotkám, koľko má aká potravina sacharidov a podobne.