Jana P. » Tvorba / 2025-09-26 17:00:02 /  7 komentárov / 14 lajkov

Jeseň je ročné obdobie obľúbené medzi ľuďmi aj vďaka svojej farebnosti. Kto by nepoznal celú škálu farieb, na ktorú sa mení pôvodná zelená listov na stromoch (a sú ešte krajšie, ak na nich kúsoček pôvodnej zelenej zostane). Sú tu tiež intenzívne sfarbené kúsky ovocia a zeleniny, k typickým jesenným maskotom patria jabĺčka, tekvice a šípky. Dopĺňajú ich však aj mnohé iné, nejedlé plody – zeleno-žlté žalude, červená jarabina, oranžovočervené machovky… netreba sa o tom rozpisovať, poznáme to.

Človek, očarený farbami, by si ich rád priblížil aj v domácnosti, zútulnil si nimi svoj domov. Lenže naráža na problém. Nádherné, pestré listy sa už za deň zošúveria a zmenia sa na hnedé. Nepomôže ani odlomiť si celý konárik a dať ho do vázy s vodou – farebné listy rýchlo opadnú. Ovocie a zelenina zase pri izbovej teplote zakrátko zhnijú, jarabina a šípky sa podobne ako listy zošúveria a ich intenzívna červeň ustúpi mdlej bordovej.

To zrejme bude dôvodom, prečo sú obchody na skorú jeseň zaplavené umelými napodobeninami prírody, ktoré sú, ak sa mi to len nezdá, dokonca z roka na rok čoraz menej verné realite. Intenzívne žiariace látkové listy, plastové tekvice, polystyrénové jabĺčka, dokonca umelohmotné mochyne (machovky). Kazí ich však neprirodzený lesk, nedopracované detaily, neveľmi výstižný tvar. A aj ich farby sú na môj vkus až príliš. Nevravím, že sa také v prírode vôbec nevyskytujú, hoci príroda ich naaranžuje oveľa decentnejšie a nie všetky naraz do jedného výrobku. Netreba však zabúdať, že základná farba jesene je hnedá, ktorá sa ako jediná nekazí, ani keď pochádza z prírodných zdrojov. Ak všetko len kričí intenzívnymi farbami bez hnedej, jeseň to nie je.

Takmer prírodný jesenný veniec, v ktorom jediná neprírodná časť sú červené bobuľky.

A čo je menej známe, aj prírodné farby sa dajú uchovať tak, že minimálne jednu sezónu vám budú žiariť rovnako ako umelé (okrem tých najgýčovejších). Treba síce myslieť na to, že príroda je príroda a stabilita farieb sa plastu nevyrovná, na druhej strane sa však ani nemusí stratiť už po pár dňoch, ako z neošetrených listov. A, prirodzene, bonusom je, že ozdoby len z prírodných materiálov sú viac eko. A keď ich skompostujete a na budúcu sezónu venujete chvíľku príprave (či kúpe) nových prírodných, máte nielen k prírode šetrnejšie, ale aj vkusnejšie a originálnejšie dekorácie.

Základným pravidlom je nevystavovať prírodné farby s výnimkou hnedej priamemu slnečnému svetlu. Na to je totiž každé prírodné konzervovanie krátke. Venček na vchodových dverách z prírodných materiálov umiestnený z vonkajšej strany za chvíľu svoju nádheru stratí. Zato z vnútornej strany si môže pri dobrej príprave udržať pekné farby celé tri jesenné mesiace.

Veniec vytvorený výlučne z prírodných materiálov, vhodne skladovaný, 1 rok starý:

Jediná eko konzervačná metóda, ktorú poznám, je sušenie. Malo by prebiehať v tme a nie priveľkom teple. Zachová farbu vo väčšine materiálov, nie však vo všetkých. Živý mach vám bude, naopak, vďačný za pravidelný vodný postrek. Má oveľa prirodzenejšie farby než umelo zafarbený tzv. stabilizovaný mach, ktorý častokrát ani nie je skutočný mach. Živému machu sa dobre vodí pri skladovaní v pivnici. Kombináciou slabého osvetlenia a vlhka počas vystavovania, chladu, sucha a úplnej tmy počas skladovania, vám môže slúžiť v plnej paráde dokonca až po dve sezóny. Je lepšie ho na podklad priväzovať ako pritaviť. Vystavený priveľkému teplu totiž hynie a čo je mŕtve, to stráca farby. Ak navodzujete jesennú atmosféru krbom, treba mach od neho držať ďaleko (a určite nedávať na krbovú rímsu).

Čerstvo vyrobený veniec z čisto prírodných materiálov:

Dôležitým bodom pri zachovávaní machu zeleného je však aj výber vhodného druhu. Netreba vziať hneď prvé, čo rastie pod smrekmi. Ploník je úplne nevhodný, jeho pabyľky sušením menia tvar. Kostrbatec alebo tujička sú lepšie, no majú sklony k rýchlemu žltnutiu. Najlepšie sa pri sušení správa perovec hrebeňovitý a rakytník lesklý.

Lišajník pakonárik (vidíte ho napríklad v dvoch venvoch na obrázkoch vyššie) si toho žiada ešte menej. Je sivomodrý, čo síce nie je práve jesenný odtieň, ale k výzdobe patrí. Po vysušení stvrdne a skrehne, no farebná zmena nastáva len veľmi pomaličky. Po rokoch sa scvrkne a jeho modrosivá farba sa zmení na sivohnedú. Veľmi podobne sa správajú aj dutohlávka ježovitá a konárik slivkový, takže nevadí, keď si tieto tri druhy pri zbere mýlite podobne ako ja. Úplne iného vzhľadu je diskovník múrový (viditeľný na venci s červenými bobuľkami vyššie). Ponúka odtiene žltej, ktorých prírodné uchovanie je inak veľká veda. S diskovníkom pracujem zatiaľ iba krátko, ale aj po mesiacoch sa javí ako stabilný vo farbe aj štruktúre.

Najvďačnejším prírodným nositeľom teplých odtieňov do našich domovov sú pre mňa jednoznačne mochyne – machovky. Nerozumiem tomu, prečo sa často predávajú plastové machovky, keď je veľmi ľahké si ich vysušiť na vzduchu. Ak ich sušíte zrelé, pri dodržaní skladovacích podmienok (žiadne priame svetlo, mimo sezóny držať v tme a suchu) vyzerajú dobre zhruba päť rokov! Pokojne si tieto rastliny nastrihajte ešte s listami a keď vám tie zvädnú, odstrihnite ich a nechajte si len stonku so srdiečkovými plodmi. Ja zámerne robím dva zbery mochýň – raz v strede leta, keď sú ešte nezrelé, žlté a zelené, len s náznakmi oranžovej, a raz, keď už majú svoju finálnu oranžovočervenú farbu. Takto vďaka nim získam celú škálu jesenných farieb. Žlté a zelené tóny sa však na týchto plodoch strácajú (menia na pieskový odtieň) rýchlejšie ako oranžové až červené.

Čisto prírodný, farebne niekoľko rokov stály veniec s veľkým obsahom machoviek:

Krásnou, aj keď veľmi krehkou dekoráciou (preto som ju aj vyradila z dekorácií na predaj) sú správne vylisované jesenné listy. Nim som však venovala samostatný článok.

Vďačnými, hoci samostatne možno nevýrazne pôsobiacimi doplnkami jesenných dekorácií sú šišky, orechy, gaštany, pagaštany a žalude. Hoci pagaštany rýchlo stratia lesk a zošúveria sa, kým žalude stratia farby (ak ich mali) a scvrknú sa, aj tak sú, myslím, veľmi dekoratívne. Ak chcete mať pagaštany vystavené pekné v nejaký presne určený čas, povedzme na oslavu, nie však bezprostredne po zbere, dajte ich do igelitového sáčku, pofŕkajte pár kvapkami vody a vložte do chladničky. Ich lesk sa tam nestratí, až… kým vám na jar nevyklíčia, ak ste ich tam zabudli! Existuje však aj riziko, že zaplesnejú, preto odporúčam rozdeliť ich do niekoľkých sáčkov, aby sa z infikovaného nešírila nákaza do ostatných.

Čisto prírodný veniec, rok starý, vhodne skladovaný, so šiškami, machom, lišajníkom pakonárikom, žaluďmi a pagaštanmi.

A šišky sú nezmary, investícia na mnoho sezón. Dobre, smrekové šišky sa vám po pár rokoch začnú od koncov rozpadať, ale taká šiška borovice čiernej môže pokojne prežiť aj vás. Borovica čierna je odolný strom, ktorý sa bežne vysádza medzi paneláky.

Vidíte, že naozaj nie je nutné kupovať plastové výrobky, aby vám navodili jesenné čaro. A už absolútne nie je nutné kupovať si šišky stromov rastúcich na Slovensku (bežne sú v predaji šišky borovice čiernej a smrekovca opadavého), veď ak sa lepšie pozriete, možno ležia zadarmo na zemi rovno pred predajňou!

A nezabudnite, že dekorácie založené na prírodných materiáloch si môžete u mňa aj objednať.