Domov » Žurnál+ » Autor: Jana Plauchová

Žurnál+

R.I.P., miláčik Rembrandt

Jana P. » Osobné Blogy / 2024-05-06 15:30:07 /  5 komentárov / 8 lajkov

Za štyri roky dve pochované mačky. Mizerné skóre. Príbehy, ktoré napriek obrovskej snahe nedopadli dobre. Druhý z nich (zase raz) pre ľudskú zlobu. Ten vám porozprávam. Jeho hlavným aktérom je kocúr oplakaný dva razy. Druhý raz, žiaľ, definitívne. Nemal deväť životov. Len dva, ako sa ukázalo.

Keď som si pred štyrmi rokmi kúpila vlastný dom, bolo mi jasné, že poskytne domov nielen mne, ale aj nechcenému mačiatku. Obrovské množstvo mi ich ponúkali už skôr, než som sa nasťahovala, než bola moja vila v obývateľnom stave. Napokon sa výber zúžil na dve, súrodencov, čierno-bielu mačičku a ryšavého kocúrika. A vtedy sa kocúrikovi stalo čosi otrasné. Ktosi sa ho pokúsil zabiť silným úderom do hlavy. Útočníkovi to bolo neskôr ľúto – hoci ani nie kvôli nebohému mačiatku, ako kvôli tomu, ako matka kocúrika žalostne mňaukala, keď mačiatko plakalo od bolesti. Kocúrik potom zmizol. Myslela som si, že sa niekde utiahol do ústrania a uhynul. Smútila som, ba aj do blogu, kde som ponúkala domov zvyšným mačiatkam, som napísala, že pre oranžového kocúrika, takého milého na fotkách, je už neskoro. A adoptovala som si jeho sestričku, ktorá dostala meno Muriel.

Rembrandt so sestričkou Muriel, ktorá tragicky zahynula ešte ako mačiatko


Lenže kocúrik vstal z mŕtvych! Po čase sa zotavil a znova objavil v komunite polodivých mačiek. No už strašne plachý, traumatizovaný z ľudí. Viacerí sme ho márne skúšali chytiť. Chcela som chovať aj jeho. Muriel sa totiž ukázala byť úžasne spoločenská a nevydržala by sama. Navyše, kocúrovho pohnutého osudu mi bolo ľúto.


Potom sa však stalo strašné nešťastie – Muriel vypadla z balkónu bytu u môjho brata, kde mala zostať, kým si nedám dom do poriadku. Prakticky na mieste bola mŕtva. Túžba zachrániť aspoň jej bračeka vzrástla. Lenže on už tak nedôveroval ľuďom! Napokon sa však môjmu bratovi podarilo nalákať ho na jedlo. Kto mohol tušiť, že jedlo mu nielen zachránilo život, ale raz sa mu stane osudovým…


Mal to byť lovec myší, ale osvedčil sa skôr ako ozdoba gauča.



Kocúrik, pomenovaný mojím priateľom-výtvarníkom Rembrandt, bol zo svojho zajatia spočiatku v hroznom šoku. Celé dni nejedol, nepil, nehýbal sa od hrôzy. Bratovi sa ho však podarilo pomaličky vypiplať a socializovať. Ďalšie ťažké obdobie nastalo, keď prišiel do vily. Naučiť ho disciplíne a odnaučiť škriabať gauče… No napokon sa z neho stal prekvapivo prítulný miláčik. Voči ľuďom, ktorých nepoznal, bol stále ostražitý, ale s najbližšími sa rád maznal. Ba radšej, ako môj predošlý kocúr, hoci ten nikdy s ľuďmi zlé skúsenosti nemal.


Ako každá mačka, často bol videný aj tam, kde nemal byť – teraz napríklad na vetrajúcej sa perine.

Úder do hlavy v detstve na Rembrandtovi zjavne nenechal trvalé následky. Ani na jeho inteligencii. Kocúr sa sám naučil otvárať dvere (čo bolo ale dosť nežiaduce), používať mačacie dvierka a reagovať na svoje meno. Sedával mi na nohách, keď som pracovala na počítači a niekedy aj počas tvorby v dielničke. Preto som ho prezývala „moja múzička“. Bol nekastrovaný, ale nevykazoval žiadne problémy, pred ktorými nás zástancovia kastrácie strašili. Nerobil si v dome pachové značky, nebil sa s inými kocúrmi do krvi, nezmizol v dobe ruje na niekoľko dní. Držal sa pri ľuďoch, odchádzal iba na pár hodín a ak bol v dosluchu, na zavolanie pribehol domov. Kiežby ostal v hraniciach záhrady ako počas prvého roku… ale neostal. Nezabránili tomu ani moje pokusy utesniť všetky diery v starom plote po predošlých majiteľoch.




Veľmi rád "pomáhal" pri rôznych prácach, napríklad pri veľkonočnom zdobení

Potom jedného večera z ničoho nič vyzvracal krv. Diagnóza bola otrasná: otrava jedom na potkany. Už sa mu nedalo pomôcť. Znášal to statočne, nemňaukal od bolesti.

Prečo niekto niekde sype jed, keď ulica je plná mačiek? Aj sused si pochvaľoval, že odkedy prišiel kocúr (a ten si susedovu záhradu rýchlo pridal k svojmu teritóriu), potkana ani nevidel. A čo je to vôbec za krutosť, hubiť hoci aj potkany tak nehumánne? Podať im niečo, čo im bude pomaly rozožierať orgány až vnútorne vykrvácajú? Iba tri roky po pochovaní Muriel sa mi naskytol desivo podobný obraz: mŕtve telíčko v škatuli, ktorá mu slúži ako rakva a ktorému z papuľky vyteká krv. Príčina vnútorného krvácania rôzna, následky rovnaké.


Kto mohol chcieť ublížiť takémuto roztomilému zvieratku? A predsa sa niekto našiel…

Alebo to bolo dokonca namierené priamo proti mačkám? Veď aká je šanca, že kocúr zožerie otravu, ak by mu ju niekto neprimiešal do mäsa? A prečo by niekto dával jed na potkany tam, kam sa dostanú mačky – a kam sa dostanú mačky, tam predsa potkany nepredstavujú problém?! Býva niekde tu v okolí netvor v ľudskej koži? Nenávidí mačky všeobecne, alebo to mieril ako pomstu (netuším začo) voči konkrétnym osobám? Ďalšie mučivé otázky, na ktoré asi nikdy nedostanem odpovede.


Mohol byť dnu aj von. No komu lepšie, ako tomuto lenivcovi na dekách pod čerešňou? Snímka vznikla dva týždne pred smrťou.

Preboha, netrávte ani potkany. Spôsobujete ukrutné utrpenie a obrovský žiaľ majiteľom zvieratiek, pokiaľ jed zožerú. Mačka je na hubenie hlodavcov vždy lepšia alternatíva. V súlade s prírodou. A ak máte šťastie, ešte je to aj úžasný spoločník. Nie každá, to by som zase klamala, tak ako medzi ľuďmi, aj medzi mačkami existujú rôzne osobnosti. Nájdem ešte niekedy takú dobrú povahu, akou bol, napriek traume z mladosti, Remby? A nájdem vôbec odvahu chovať mačku, keď je možné, že niekde nablízku je nepotrestaný zločinec (nepreháňam, usmrtiť mačku inak ako eutanáziou JE trestný čin), ktorý môže vraždiť aj naďalej?

Komentáre

mespilu To je tak smutné, ale verím, že sa započíta vaša snaha o záchranu mačičky a kocúrika. Kocúr vďaka vám prežil krásny život. S jedom na potkany som sa stretla v panelákových pivniciach, kde je riadne označený a majitelia zvieratiek si na to dajú pozor. Inde, kde majú zvieratá voľnejší pohyb je to zlo, v rodine doteraz nevieme, na čo nám umrel jeden psík. Ako spolubývajúca dvoch dám, ktoré mi tu práve driemu na posteli prajem do budúcnosti odvahu na ďalšiu mačičku či kocúrika.

2024-05-06 22:45:042x

Silur Je to veľmi smutný príbeh, vyvolal vo mne spomienku na našu podobnú skúsenosť:

Môj manžel choval nemeckých ovčiakov. A jeden nám tiež asi zožral nejakú otravu. V noci mal kŕče, celú noc skučal a ráno sme ho našli mŕtveho. Bol ďaľším členom rodiny, dokonca potkany dokázal utopiť v nádobe s vodou.

Tiež sme mali susedov, ktorí sa ešte pochválili s tým, ako sa nehumánne snažia zbaviť myší a potkanov.

Je mi to aj za Vás nesmierne ľúto. Snáď si Vás zase nejaká malá mačička nájde :-) ❤️

2024-05-08 10:14:221x

Bruno Ľúto mi je tých mačičiek, obidvoch. Mať mačku znamená mať zabezpecený balkón, či okno sieťkami preto, aby nevypadli. A kocúrik aj preto chodil mimo, lebo nebol kastrovaný. Viete, tu nejde len o to, že vy nie ste zástanca kastrovania, ide o to, že prave on-nekastrovaný, o pár domov ďalej narobil dalšie mačiatka, ktoré boh vie ako skončia. Kastrácia patrí k záchrane mačiek, práve preto, aby sa nemnožili bezprízorné chúďatka. Ja som sa kvoli ich zachrane prestahovala do domu na dedinu, mám porobené voliery, do ktorých si chodia z vnutra kedy chcú. Záleží mi na nich a nechcem aby ich nejaky dobrák sused skantril, alebo otravil, alebo zrazilo auto. Beriem to tak, že ked si ľudia vedia zabezpečiť psa na vôdzku, vtacikov do voliér, sliepočky do kurínov, ovečky, kone do ohrád, vsetko robia pre ich bezpečie, tak prečo nie aj pre mačky? Sú oni niečo menej? Naozaj nemajú 9 životov. Len ten jeden...ako každý :(

2024-05-08 23:33:401x

AdharaDecor Bruno, rozhodne pre mňa kocúr nebol niečo menej. Práve naopak, chcela som, aby mal slobodu, voľnosť pohybu, život čo najpodobnejší prirodzenému. Dve iné mačky z jeho rodu (jedna z nich bola asi jeho stará mama) sa pri takomto spôsobe života a dokonca na nekvalitnej strave a bez akéhokoľvek veterinárneho ošetrenia dožili po 17 rokov. Čo je o tri roky viac než náš úplne prvý, čisto bytový kocúr. Tak som logicky usúdila, že čerstvý vzduch a veľa pohybu sú dobré na dlhovekosť. A kastrácia... páčilo by sa vám, keby niekto bez súhlasu vykastroval vás? Aj keď chcela som mu dať podviazať semeníky, aby si mohol "užívať bez následkov", priateľ však nesúhlasil. A napokon asi aj dobre. Trochu ma utešuje vedomie, že niekde možno žijú jeho potomkovia, nasledovníci, že jeho gény nevymizli. Keby som vedela, kde sú, ktorí sú to, hneď si ich beriem...

2024-05-09 09:37:26

AdharaDecor mespilu, Silur, ďakujem za milé slová. Napokon som sa rozhodla adoptovať si nového kocúrika z útulku. Ako tak počúvam, podobných príhod s otravou zvierat je desivo veľa. Čo je toto za svet... Nový kocúrik bude preto musieť žiť len vnútri. Ale aspoň je už na to zvyknutý.

2024-05-09 09:37:572x

Pre komentovanie musíš byť prihlásený, nejde to ináč.

AdharaDecor
AdharaDecor
101 predaných ks, 43 hodnotení

Reaguje do 2 hodín

Som plná (zdanlivých) rozporov: biologička pracujúca ako astronómka, racionálna romantička, láskavá mizantropka, zasnená skeptička, spisovateľka sci-fi neveriaca v mimozemšťanov, hubárka neznášajúca huby... a tvorkyňa sezónnych dekorácií.

Informácie

Akcia zelený odber! Pri osobnom odbere dostanete ako bonus živý stromček, pozrite sem: https://www.sashe.sk/AdharaDecor/journal/zeleny-odber-skrasli-si-okolie-dvakrat-a-pomoz-tym-prirode. Odber v Kremnici, prípadne v Žiari nad Hronom.

TOP Žurnál - Týždeň

Najlepšie žurnály posledného týždňa TOP žurnál mesiac »

TOP Žurnál Mesiac

Najlepšie žurnály mesiaca

Viac »
Kompletná hitparáda žurnálov »