...tak poviem, že som si túto zimu užila najviac za minimálne posledných osem zím! Mohli za to dve skutočnosti: presťahovanie sa do pekného domu s krbom v mestečku v horách, a najmä lockdown spojený s homeofficom. Vďaka tomu, že som počas vzácneho denného svetla nemusela vysedávať v kancelárii, som sa túlala zasneženými svahmi a lesmi, stavala zo snehu a trochu sa aj sánkovala (áno, už som dospelá, ale dospelí vari nemajú nárok sa baviť?).

Ja a môj snehový drak

Dopriala som si aj interiérové radosti, ktoré sa mi so zimou spájajú – pohodlné, mäkké teplé oblečenie namiesto formálneho dobre vyzerajúceho, ale mučiaceho telo. Teplučké pohodlie v paplónoch a dekách, pozorovanie snehových metelíc z postele či so šálkou horúcej čokolády v ruke, vyvaľovanie sa pred pukotajúcim krbom. A plno sviečok v pekných svietničkoch. Zima bola jablkovo-škoricová, čajová, čokoládová, a hojne koláčová (darmo, keď nesmeli prísť návštevy, musela som ich všetky zjesť sama). Kiežby som nemusela až toľko pracovať na počítači, bola by som si zimu užila ešte viac. Takto v nej neostal priestor na knižku v pohodlnom kresle pred krbom, ani na zapozeranie sa do nejakého seriálu. Aj filmy som musela pozerávať na tri razy, celý celovečerák som do programu jedného dňa skrátka nevtlačila. A nejaká nuda? Na tú čas už vonkoncom nezostal! Ledva som naškriabala trošku času na upratovanie a občasné varenie (z polotovarov). Častejšie som si ale jedlo objednávala, lebo som nestíhala.

Okrem menovaného mi totiž zimu poriadne vypĺňala aj tvorba. V neobyčajnej situácii som totiž uvidela príležitosť konečne sa predzásobiť na najbližšie vianočné obdobie a nepredávať po jednom venci z dielne rovno do ruky. Zrealizovala som nápady, na ktoré som sa chystala už dávnejšie, a inšpirovaná krásnou snehovou atmosférou som vymýšľala nové veci. Alebo skôr vyvíjala nové veci, ako vravievame my od raketových technológií (vyučujem predmet raketové technológie a kozmonautika, vážne!). Nie všetko vyšlo podľa očakávaní, ale to je vždy riziko púšťania sa do neodskúšaných postupov. Tu vám ponúkam prehliadku tohtoročných výrobkov:

Začnem „klasikou“ – vencami, akých som už zopár v minulosti spravila a vždy sa mi predali:
 

Zľahka zasnežený závesný veniec

Zľahka zasnežený adventný veniec

Adventný veniec s trblietkami a konárikmi

Trblietavý šiškový veniec

Zlatý adventný veniec (relatívna novinka, prototyp som spravila v poslednom advente)

A teraz prichádza to nové:

Svietnik s trblietavými vločkami je štartom do mojej novej série vyškrabávaných a postriedrených (nielen) zimných svietnikov.

Tento veniec, ktorý je zasnežený, aj keď (ako vždy) na Vianoce nenasneží, som chcela vyrobiť už roky.

Aj tento vianočný variant obľúbených jesenných červeno-zelených venčekov. Len na to doteraz nikdy nebol čas.

A poďme na novú sériu

Po veľkom úspechu vencov zo série venček-domček a tiež po mojej túžbe vidieť zasnežený vidiek aspoň v malom som začala rozvíjať modely krajiniek. Niektoré veci na nich ešte stále nemám poriešené k úplnej spokojnosti, ale intenzívne na tom makám.

Máme tu prvý predajný zasnežený ovocný stromček zo sadu...

...prvý mladý smrek...

...a tento domček s dvorčekom. Mimochodom, so smrekom majú konzistentné mierky, takže z nich možno poskladať väčšiu krajinku.

Ale to stále nie je to hlavné. Už od januára som pomaly chystala svoj najväčší a najnáročnejší tohoročný kúsok. Bolo to ťažšie, než som si myslela, preto som to dokončila až v prvých jarných dňoch. Čo je to? Ešte neprezradím, ale hádať môžete. :-) Do predaja to dám až pred Vianocami, keď to bude aktuálne (ak sa mi inou cestou nepredá už skôr), teraz iba zopár detailov...

A načo je ešte dobrá pravá zima plná zimných radostí? Na to, aby som aj ja s nadšením vítala jar. Ja a jar sa totiž už od môjho detstva príliš nemusíme. Ja na ňu frflem, že mi berie sneh, ona na mňa na oplátku pošle práve prebudených zástupcov hmyzu, aby mi pili krv prenesene aj doslova. Ale iné je to, keď je zima pravá, snehová a mrazivá – a ja mám dovolené byť v kontakte s jej snehovosťou. Po nej už jar nevyháňam. Nevravím jej, že jej čas ešte neprišiel, lebo práve skončila jeseň (narážam na tie upršané, hnijúce a blatisté zimy). Aj táto zima síce bola trochu blatistá a upršaná, ale vďaka môjmu novému bydlisku v horách zároveň snehovejšia než ktorákoľvek iná zima od roku 2012. Nasýtená zimou už jar dokonca vítam. Tento rok o to viac, lebo mám záhradku a chcem vidieť prebúdzanie vlani nasadených kvietkov a prisadiť ďalšie. A tak ukladám posledné zimné výrobky do škatúľ a už sa mi hlavou preháňajú nápady na jarné...