Toto je fotopostup a žurnálový článok o tom, ako vznikli moje tohtoročné valentínky. Trochu netradičné, pretože inšpiráciou boli zodraté topánky - u nás nazývané "špacírky" :-) 

Prečo špacírky? Lebo moja fúzatá polovička zoderie jedny topánky neskutočne rýchlo. A tak som si povedala, že keďže jemu sa nechce chodiť po obchodoch a vyberať špacírky, vyberiem mu ich ja. A keď sa už blíži Valentín a zároveň aj narodeniny a meniny mojej fúzatej polovičky, spravím mu tento rok také handmade valentínske prekvapko. Také prekvapko s odpočítavaním :-)

Základ tvorí päť obálok - valentínok, ktoré sú určené na rozbalenie počas celého valentínskeho dňa + jedna čerešnička na torte ukrytá v krabici.

Čo som použila:

• tvrdé papiere/výkresy
• vodové farby
• nožnice
• lepidlo
• starý atlas sveta
• šijací stroj
• kúsky kartónu
• nalepovaciu magnetickú podložku
• kúsky filcu
• fotky
• transparentný papier
• baliaci papier
• ceruzku, pravítko, gumu

Pri prvých Valentínkach mi pomohli aj naši chlpatí chalani :-)
 Tvrdý biely papier som prestrihla v polovici po šírke, a časti zohla do tvaru otváravých valentínok. Z jednej A4ky teda vznikli dve. Namiešala som si vodové farby. Ako podložku som použila zlomený obal z CD. Ratlík Hugo ako prvý poskytol svoju labku na otlačok. Nasledoval Mauro, s ktorým je to vždy trochu komplikovanejšie, lebo je to veľký jašo. Labkám otlačeným na papieroch som vytvorila lem z cyklaménovo ružovej nite tak, že som papiere prešila na šijacom stroji. Papiere som nalepila na vymeraný kus kartónu - vznikla akási pasparta do valentínky. Jednu labku som vložila do jednej časti, druhú do druhej. Jedna valentínka má na prednej strane dekoráciu v podobe jednoduchých srdiečok z vodových farieb, druhá má dve vystrihnuté srdiečka, ktorých okraj som ozdobila prstom tieňovaním zo suchej vodovej farby.

Ďalšia valentínka vznikla zo starého školského atlasu. Srdiečka som vystrihla podľa našich cestovateľských plánov. Afriku, Indiu, Austráliu,
 Ameriku v srdiečkach som poukladala na seba a prešila cez stred, akoby som vytvárala girlandu. Obal valentínky zostal bez zdobenia, iba som vystrihla okienko aby bolo cestovateľské srdiečko vidieť.

Štvrtá valentínka je vytvorená z našich fotiek, zvyškov filcu a magnetickej nalepovacej podložky. Z fotiek som vystrihla krúžky, rovnako z filcu, ten som ale obstrihla zúbkovanými nožnicami. Magnetickú fóliu som nalepila zospodu, fotky zvrchu a hotovo :-) Dve magnetky hotové. Obal Valentínky je dozdobený vodovými farbami a čiernou fixkou.

Piata Valentínka je taká nestarnúca klasika. Pár ľúbostných riadkov od Milana Rúfusa - krásna báseň o láske. Báseň na tvrdom papieri je vložená do transparentného papiera, previazaná špagátom a ozdobená srdiečkom a štipčekom na prednej strane.

Postupov na obálky je na internete určite habadej, ale keďže ja som lenivá, urobila som si obálky po svojom z baliaceho papiera. Najprv som si vytvorila maketu, ktorú som potom orezávačom päť krát obkreslila. Vznikla taká nejaká "čapatá" štvorcípa hviezda, ktorú som potom hravo zložila do tvaru obálky a zlepila lepidlom.

A teraz už spomínaná čerešnička na torte. K špacírkam slovenského pôvodu, značky Novesta, ktoré sa dajú kúpiť aj tu na SAShE som vytvorila ručne maľovaný plagát. Časť je maľovaná vodovými farbami, časť kreslená fixkami ( pár visiacich špacírok mi dal teda poriadne zabrať ). Špacírky sú zabalené po vzore obálok len v bielom baliacom papieri a rovnako ako valentínky v obálkach, aj ony majú na svojom obale určený čas rozbalenia :-) Tak bude mať ten môj cestovateľ dúfam celý valentínsky deň úsmev na tvári. Veď "Spolu sme perfektný pár"..

Valentínky pripravené, špacírky zabalené, všetko schované, dielnička uprataná, zákaz čítať žurnál fúzatej polovičke udelený a ja môžem ísť spokojne spať. Tento rok totiž nezháňam valentínsky darček na poslednú chvíľu.

A tak, či už Valentína oslavujete alebo nie, povedzte svojim blízkym že ich ľúbite, v hociktorý deň. A ak to nejde slovami, skúste niečo handmade :-)

Krásny večer.

Katka ♥