Ahojte tí, ktorí čítate.

Určite viacerí poznáte ten pocit- chcete niečo tvoriť a neviete, čo. Googlite, hľadáte a nič. Nič z toho, čo ste doposiaľ vymysleli vás neuspokuje.

Takto som hľadala mesiace. Nič ma neoslovilo. Samozrejme, že som stále niečo robila, veď som aj zamestnaná, ale nič z toho, čo som robila ma zatiaľ nenaplnilo. až teraz. Objavila som romantiku tajuplných bábik. Bábik, ktoré sú mäkkučké, dotvárané, maľované, vyšívané. Pri tvorení takýchto bábik, akoby ste rodili dieťa. Kto to nezažil, nepochopí.

Začalo to vlasne tak, že som každý večer googlila a hľadala, až som natrafila na stránku ručne vyrábaných bábik. Boli prekrásne. Aj tie škaredé boli pekné. Študovala som ich až do nemoty. Zdalo sa mi nemožné, že sa také niečo dá vytvoriť.

Tak som sa rozhodla, že sa pokúsim nejakú urobiť. Kúpila som materiál, ale narazila som na prekážku, akou je strih. Áno, aj ten sa dá kúpiť, ale bábika je moc malá, alebo akási priveľká. Začala som robiť strih. Lenže zase vznikol problém. Bábika mala veľkú hlavu, alebo malé ručičky. Príliš veľké nožičky, príliš malé nožičky a veľké telo, alebo naopak. Stále dokola. CHcela som, aby ručičkami hýbala, to sa mi tiež nedarilo. Takto som strávila ďaľší týždeň a zrazu som nemala materiál, pretože som všetok zničila pri pokazených bábikách. 

Tak som si povedala, že sa na to vykašlem. Po týždni mi to nedalo a kúpila som nový materiál. Samozrejme, medzitým som znovu pozorovala, ako pribúdajú nové bábiky na Sashe. Dlhé hodiny som strávila pri vytváraní strihu.

Jedného dňa som sa rozhodla, že táto sa musí podariť. "Narodila" sa ako prvá a poslednou maľbou v zreničkách som jej vdýchla dušu. Radosť nesmierna! Bábika ožila!

Má ešte malé chybičky, ktoré ale stačí zdokonaliť. Chcela som sa s vami o tento zážitok podeliť- ďakujem za prečítanie. Momentálne sa chystám na walfordskú bábiku, dúfam, že sa podarí.

Tento článok píšem preto, že plynie z neho poučenie. Ak už ste v koncoch a myslíte si, že sa nedá- nehádžte flintu do žita. Lebo aj keď sa nedá, nakoniec sa vždy dá....