Zdravím všetkých, ktorým sa páčil môj žurnál o Rande v čarovnom-lese a aj tých, ktorí ho ešte nevideli. Veľmi ste nás všetci svojimi pochvalami potešili. Dnes vám chcem priniesť ďalší námet na fotografiu zaľúbeného páru. Tieto fotky nebudú prezentáciou mojich produktov(i keď určite zopár s touto tematikou ich u mňa v galérii nájdete), ale skôr by som vám chcela ukázať ako môže vyzerať svadobné stolovanie a svadobná fotografia s ľudovým nádychom.
Moji rodičia od malička žijú s ľudovou hudbou a tak máme doma niekoľko krojov. Tak sme si povedali, že prečo to nevyužiť a nespraviť nejaké fotky v takomto štýle. Ja som sa postarala o výber miesta a celú výzdobu a úlohou kamarianp hotography bolo zachytiť jej atmosféru. Zapózovala som ja s manželom. Nie je to ani tak rande foto, ale po-svadobné foto, ktorým vám chceme ukáať, ako sa dá inšpirovať ľudovou tématikou.
Pre spestrenie fotiek som vymyslela tiež malý príbeh a pre lepšiu autentickosť príbehu používam trnavské nárečie. :)
foto: kamarian photography
Volakedy dávno bola raz jedna dzífčina.
Sedzela na konári a bolo jej dobre.
Kukala po svojém vinohrade a ej tu zrazu....
...spoza chrbta mužíček sa vrácil domov.
"Ná šak vitaj mužíček moj miluvaný!"
Pot ty ke mne a sedny si se mnu ke stolu.
Večeru som ci nachystala...
...bábovečku napékla a čistého vínka nalála.
Povyprávaj ženička moja, čo si mi ty celý den robila?
A ona mu takto odpovedala: skrinu som si vyupratala,
sem tam néčo vyzdobila,
prádlo povešala,
vyšívala,
šperky do truhlice poschovávala,
šak kukaj jak je tu vyupratuvané!
ííííha dobrú ženu som si zebral, veru dobrú!