Ahojte,
začalo to celé v jeden deň, kedy jeden chlapec požiadal jedno dievča o ruku. A vlastne... o hodný kus neskôr.
Moji kamaráti sa rozhodli zosobášiť a požiadali ma o pomoc. Celé tvorenie začalo svadobným oznámením. Vymýšľali, premýšľali, vrčali sme, trhali papiere, skúšali... a nakoniec sme spoločne vytvorili návrh, ktorý sa stal základným kameňom všetkého ostatného, ako uvidíte nižšie. Ale poďme teda postupne.
Krok 1? Nafotiť sa. Na oznámení chceme predsa fotku. Kde? V obľúbenom kníhkupectve (týmto ďakujem skvelým ľuďom zo Žilinského Artfora za trpezlivosť a perfektnú naladu). Bála som sa. Nie som fotograf... len sa hrám. Ale bola to dobrá skúsenosť a prekvapivo veselý a dobrý čas.
Krok 2? Úpravy, rezanie, mazanie, úpravy, schvaľovanie, zmeny, texty, kvietky, farby... a nakoniec... sa nám podarilo vytvoriť obojstranné svadobné oznámenie, s ktorým boli obe strany spokojné a od ktorého sa odvíjala všetka ostatná grafika ako pozvanie k stolu, menovky, či čísla na stoly. Síce sme ho tlačili na 3x, ale hlavné je, že do tretice všetko dobré, a ani vybrať správny papier nie je ľahká práca.
Aby toho málo nebolo - v rámci grafických príprav si milí budúci (už aktuálny) manželia vymysleli svadobné odznakz ako darček pre hostí. Našťastie som aj s týmto mala skúsenosť z našej vlastnej svadby, kde sme odznaky použili namiesto pierok...ale o tom inokedy. Tu hľa odznaky:
A všetci boli spokojní...
...ale tu to pre nás / mňa nekončilo. Dohodli sme sa totiž, že spravíme aj svadobnú výzdobu. Materiálu sme mali kopu, keďže si teta budúc (už bývalá) nevesta vymyslela, že bude všetko modré... čoho sme mali na "sklade" dosť :)
Bolo len treba premysliť celkový koncept, aby boli obe strany spokojné. Forma aj tvar výzdoby sa dlho menil, naberal tvar a verte či nie, k finálnemu rozhodnutiu sme dospeli cca týždeň pred svadbou, keď nám s tetou nevestou vbehli do hlavy knihy. Teda nápad s knihami. Pán manžel má knihy veľmi rád tak sa obával, že sa zničia, keďže sme mali v pláne na ne položiť kytičky, ale našťastie existuje aranžérska hmota, ktorá vodu nasaje a vonku nepustí. Za normálnych okolností. A tak... nebudem sa veľmi vykecávať. Pozrite si fotky ako sme to vymysleli a zrealizovali. (v galérii pod článkom ich je viac ;) )
veľkým prekvapením pre mňa bola torta, ktorá tiež dokonale ladila:
Všetko v rámci výzdoby od kvetov, cez žehlenie obrusov až po aranžovanie stolov sme zvládli sami. AJ tie svetialka boli našeee. A chcem sa týmto aj poďakovať všetkým, ktorý nám požičali knižky, svetielka, svoj voľný čas, ujovi fotografovi za fotky, všetkým za trpezlivosť a hlavne kamarátom za to, že nám vložili do rúk dôveru.
:)