Krištáľová živica si v posledných rokoch drží na Slovensku status jednej z najobľúbenejších techník, s akými sa dá pracovať. Nie je finančne veľmi náročná a jej možnosti sú nekonečné. Od zalievania pestrofarebných papierikov až po veľké šperkárske projekty.
Prírodná živica je surovina, ktorá sa získava z kôry stromov a má nespočetné využitie. V minulosti sa používala napríklad na konzervovanie vzoriek hmyzu. Možno ju poznáte pod názvom jantár. Ten je v podstate len vytuhnutou formou prírodnej živice.
Jantár má však jednu veľkú nevýhodu - nie je priesvitný, ale žltý. A navyše v ňom veľmi často plávajú rôzne prírodné zvyšky ako kúsky kôry či zvyšky hnyzu. A tak múdri chemici vymysleli jeho syntetickú náhradu.
Krištáľová živica je chemikália, ktorá po správnom namiešaní vytvrdne a vyzerá ako imitácia skla. Jestvujú rôzne druhy - od najlacnejšej, technickej živice, ktorou sa vylievajú veľké plochy - podlahy a pod. až po kvalitnú, priamo určenú na výrobu šperkov. Pri výbere si teda dajte dobrý pozor, po akom druhu siahnete. Technická je síce lacnejšia, no môžu v nej plávať čiastočky prachu, či iných nečistôt, horšie sa pri nej určuje správny pomer na namiešanie a môže silno zapáchať. Šperkárska živica je vyvinutá a prispôsobená priamo na výrobu šperkov - je dokonale číra a cítiť ju len veľmi jemne.
Osobne odporúčam značku Pebeo - Gédéo Resin. Dobre sa pri nej určuje pomer, skoro ju necítiť a pekne vytuhne. Každá živica má v balení dve rôzne zložky - Samotnú živicu (resin) a tvrdidlo (hardener) .
Pripravte si rovnú plochu - ideálne stôl, ktorý prekryte starým obrusom, či igelitom. Nebudete s ním však môcť najbližších 24 hodín manipulovať, takže na kuchynskom stole zalievať neodporúčam. Budete potrebovať latexové rukavice, ochranné rúško (je to predsa len chemikália) , prípadne ak máte citlivé oči, tak aj okuliare. So živicou pracujte vždy v dobre vetranej miestnosti, aby vám výpary neuškodili. Je potrebná izbová teplota, teda 22 - 25 stupňov, nikdy nie menej.
Vždy si poriadne prečítajte návod, v akom pomere sa zložky miešajú. Pri tejto konkrétnej (značka Pebeo) je to vždy 1:2, teda jeden diel tvrdidla na dva diely živice. Do plastovej odmerky (väčšinou býva súčasťou balenia) si nalejte najskôr živicu a potom opatrne dolejte tvrdidlo. Ak by sa náhodou stalo, že nalejete príliš veľa jednej zložky, nič sa nedeje. Vyrátajte si, o koľko viac potrebujete ešte doliať druhej zložky a problém je vyriešený. Ak sa to nedá úplne presne odhadnúť, tak je vždy lepšie mať radšej o niečo viac tvrdidla, ako by malo chýbať. Na presné odmeranie sa dajú použiť aj injekčné striekačky, časom už získate prax aj voľnou rukou. Drevenou paličkou začnite obe zložky pomaly premiešavať. Je možné, že sa na povrchu začnú objavovať mikroskopické bublinky, je to normálne. Nastal chemický proces a živica s tvrdidlom na seba reagujú. Zmes získa akoby biely perleťový nádych, aj to je normálne a po zmiešaní sa stratí. Živicu miešajte pekných pár minút, pomaličky a nechajte ju dýchať. Ak začnete cítiť, že začína akoby hutnieť, teda získavať hustejšiu konzistenciu, je pripravená na nalievanie. Niekedy sa stane, že sa živica nepremieša dôkladne, teda na stenách odmerky ostane len živica, ktorú keby ste naliali do lôžka, nevytvrdne. Takže odporúčam živicu ešte preliať do druhej odmerky a zvyšky, ktoré ostanú na stenách, nepoužiť. Živicu si môžete nechať odležať - tak hodinku, a zalievať ňou až potom. Výhodou bude, že naberie na hustote a bude sa lepšie nalievať a tiež zmizne väčšina bubliniek v nej.
Vyberte si, čo budete zalievať. Ak so živicou len začínate, odporúčam kúpiť si lôžka na živicu, s ktorými sa veľmi dobre pracuje. Existujú rôzne tvary, veľkosti aj druhy.
Do lôžka si môžete zaliať takmer čokoľvek - kreatívny papier, babičkinu fotku, či obľúbené kvietky. Dôležité je vždy si najskôr odskúšať, ako sa daná vec, ktorú ideme zalievať, bude správať po čase.
Napríklad rôzne scrapbookové a iné kreatívne papiere, či fotky - ak je papier príliš jemný, živica ho môže rozožrať. Výrazné farby sa môžu zmeniť na nevýrazné a fotka sa môže celá rozpiť. Vždy si treba vopred vyskúšať, ako bude daný papier reagovať po zaliatí. Jeden z tipov je prelakovať papier po vložení do lôžka bezfarebným lakom, prípadne lepidlom, ktoré spriesvitnie. Ale je tu riziko, že aj lak, či lepidlo so živicou zreagujú. Možno nie hneď, ale časom. Preto je veľmi dobré motívy si naskenovať do počítača a dať si ich vytlačiť vo fotolabe na fotografický papier - laserovou, nie atramentovou tlačou (atrament živica spoľahlivo rozleptá)!
Ak sa rozhodnete zalievať prírodniny - kvietky, trávu, či nebodaj chrobáčikov, najskôr ich musíte zbaviť vody, tj. úplne vysušiť. Inak by sa stalo, že zalievaná vec časom zhnije - nedostane sa k nej vzduch a voda sa nebude mať kam odpariť. Čo sa kvietkov týka, niektoré druhy sú na zalievanie vhodné, iné nie. Sušená levanduľa bude aj po roku vyzerať rovnako krásne, no napríklad margarétka sa môže rozpadnúť. Aj tu platí, že si treba všetko vopred vyskúšať na malej vzorke.
Keď už máte pripravené lôžko aj to, čo idete zalievať, vezmite si odmerku a plastovou (nikdy nie kovovou) lyžičkou opatrne nalejte živicu do lôžka (dá sa použiť aj injekčná striekačka bez ihly).
Živicu nalievajte pomaly a radšej po malých dávkach, aby sa lôžko neprelialo. Chvíľu trvá, kým odhadnete správne množstvo - živica je rozpínavá a dá sa s jej pomocou vytvoriť krásny oblúčik na lôžku, no treba na to cvik - tak aby lôžko bolo plné a aj s pekným vypuklým okrajom, ale aby nebolo preliate, teda živica nevytiekla von.
Živica tuhne približne 24 hodín. Lôžka teda na noc prikryte nejakou nádobou s vysokým dnom, aby sa na ne počas sušenia nedostali žiadne prachové čiastočky ani hmyz. Je dobré lôžka v prvých fázach kontrolovať, môžu sa v nich začať tvoriť malé bublinky. Tie popraskajte obyčajným dreveným špáradlom, alebo prejdite tesne nad povrchom lôžka zapaľovačom a oni prasknú samé. Ak ich neodstránite v procese tvrdnutia, tak už ostanú v šperku navždy.
Po 24 hodinách živica vytuhne úplne a šperky sú hotové. Opakovanie je matkou múdrosti a tak to chce už len už len cvik a pevnú ruku :) A samozrejme, živicu a nejaké tie lôžka.
Nabudúce vám ukážem, čo všetko sa so živicou dá robiť - zalievať, dolievať, farbiť... Prípadne ak máte akékoľvek otázky, týkajúce sa živice, sem s nimi. Ak budem vedieť, rada odpoviem.
Foto : jantár , lôžka (Sun and Moon Craft), archív nikkita