lesna_zienka
31 25

Kreslenie je pre mňa akýmsi majákom, ku ktorému sa utiekam v časoch, keď obraciam tvár k slnku s úsmevom, ale i vtedy, keď som osamelejšia a zádumčivejšia. Veľakrát sa snažím svoje predstavy, emócie a nálady zachytiť na papier. Prináša mi to veľa slobody... Občas je ťažké opäť sa postaviť nohami pevne na zem :)

Milujem pocit, keď sa mi prsty kĺžu po papieri, rozotierajúc farby, ktoré sa jemne vmiešavajú jedna do druhej.

Milujem, keď odkladám pastelky, zababraná od nosa ž po uši, ale s tichým kľudom a spokojnosťou rozprestierajúcimi sa v duši...

Milujem, keď popri maľovaní strácam pojem o čase, a denné svetlo postupne strieda mäkká žiara nočnej lampy.

No čo predovšetkým milujem, a nechcem to nikdy stratiť, je chvíľa, keď sa oddám práci s entuziazmom a neutíchajúcou radosťou, napriek tomu, že sa ruka kde-tu pošmykne nežiaducim smerom. Aj napriek tomu sa dokážem z tejto činnosti tešiť a naďalej ju rozvíjať. Niekedy rozmýšľam, čí to nie je egoistické ? Ale vravím si:

„Ako by som potom mohla vyčariť úsmev na tvári druhých, keby som nevedela kde objaviť ten svoj ?“ :)

Chcem napísať predajcovi