2.8.2010  o 20:36

Skladá sa z oddelených motívov, lístočkov, kvietkov. Spája sa umne - pracne, neľahko. Prvý skromný pokus o túto čipku  je na mojej stránke pod názvom Antique. Bola to príprava na večerné šaty.... vravím si, nikdy viac, ale - ktovie?

A viete, že írska čipka je vlastne spôsob, ako efektívne spraviť krásnu benátsku čipku?

Teda aspoň pre dámy z 19 storočia, ktoré nechodili do práce..

(Kto tvrdí, že sa dá háčkovaním zarobiť, asi nepočítal hodiny práce. Myslím tým, samozrejme, tenkú priadzu a kvalitnú prácu.)

Autorkou spôsobu háčkovania, známeho dnes ako írska čipka, je Riego de la Branchardiere. Vymyslela si, ako sa dá robiť čipka podobná benátskej, ale háčkovaná, protože to šetrilo čas - ten čas, ktorý bol potrebný na vytvorenie pravej benátskej, cca 200 hodín ihlou, by sa dal skrátiť na 20 hodín háčikom. V roku 1846 vydala prvú knihu vzorov írskej čipky.

Toto čipkovanie bolo veľmi obľúbené v rodinách – každý si mohol vymyslieť svoj vzor a vniesť tak vklad do „rodinnej" čipky. Rodinná čipka bola niečim ako rodinné striebro, rodinné bohatstvo. Ak náhodou vstúpil do domu hosť, ľudia skladali a schovávali svoje rodinné háčkované vzory, aby im ich nikto „neobkukal“.Háčkovanie sa pre rodiny stávalo cenným zdrojom obživy. Každý sa mohol špecializovať na to, čo sa mu najviac páčilo. Hotové čipky sa odniesli do oblastných centier, kde sa z motívov spájali väčšie kúsky na doplnky odevov -  manžety, goliere.

Irska čipka bola koncom 19 storočia módnym hitom. New York, do roku 1906 i San Francisco boli najväčšími odbytišťami tejto čipky.
Dalo by sa dokonca povedať, že je to čipka kráľovská. Prečo? Nuž, očarila i kráľovnú Viktóriu. Podľa írskej čipky, ktorú si kúpila,  sa naučila háčkovať. V Írsku sa háčkovalo háčikmi zo slonoviny, striebra, ale i drevenými.

Ktovie, aký háčik používala kráľovná...