Ako správna milovníčka folklóru, snáď aj budúca etnologička a zároveň osôbka, ktorá si váži svojich predkov som ani nerozmýšľala nad tým, že by som zo svadby vylúčila snímanie party- čepčenie, v svadobnom tradičnom odeve, tzv.kroji :-) Ibaže som sa necelý mesiac pred svadbou dozvedela, že žiadna pôvodná parta z dedinky, z ktorej mám predkov, nejak neexistuje! Posledný exemplár je pripnutý na figuríne, ktorá predstavuje moju prababičku v Rodnom dome Samuela Štúra v Lubine:

S touto patrou som však pochopiteľne nemohla rátať a tak sme sa s maminou odhodlali vyrobiť čo najvernejšiu kópiu. Samozrejme naše možnosti boli obmedzené materiálom (to, čo sa vyrábalo pred 80 rokmi, nezoženieme teraz v obchodoch). Čo mi spravilo obrovskú radosť je, že mi babička poskytla starú pôvodnú stuhu, ktorá je tiež nezohnateľná. Ďalšia vec, ktorú sme nemohli zachovať bol "výrobný postup". Časti party sa totiž pripínali neveste priamo na vlasy špeciálne upravených do korníc. Také ustrojenie nevesty trvalo v minulosti hádam aj dlhšie ako teraz.

Našou prioritou teda bolo vyrobiť na pohľad čo najvernejšiu kópiu Lubinskej svadobnej party. Ľahké to nebolo - skúšali sme, šili, párali, prerábali... Vyzeralo to asi takto:

A tu je výsledok:

A na záver najkrajšia fotografia - svadobná fotografia mojich prarodičov a obrovské ĎAKUJEM mojej mamine, ktorej vďačím za moju partu :*