Zarastený, dlhé vlasy a pupok. Rifľovina, obnosené obľúbené tričká, ktoré mi potajomky manželka likviduje, pretože už vyšli z módy. Asi takto by som sa charakterizoval.
Proste chlap, ktorého by ste zaradili typologicky naozaj medzi remeselníkov, drevorubačov či rockerov. Na nič sa nehráme. No a tu odrazu príde móda akýchsi hipsterov, resp. lumbersexuálov. Pred zrkadlom strávia hodiny, aby vyzerali tak ako my „drevorubači“, keď ráno vstaneme. Nám to však netrvá ani minútu. Morskí vlci zrkadlá veľmi nemusia, len nám pridávajú zbytočne roky. Takže k tejto odnoži módy, ktorá chce robiť z mužov narcistických, mužov tvrdého vzhľadu s nagélovanými vláskami a veľkou bradou. Čo už. Dvadsať rokov si nemením vzhľad a odrazu ma zaraďujú do skupiny s módnym vkusom, pretože aj tie obnosené tričká prišli do módy. Čo mám teraz robiť so svojou revoltou a ignoráciou módy? Nič. Nevšímať si ju. Zas o rok tu bude niečo iné a mne ostane moja briadka, fúziky aj dlhé vlasy. Manželka mi znova bude potajme strihať moje staré tričká a ja ich budem hľadať a už ich nenájdem.
Nie divadlo je pánske huncúctvo, ale práve móda je absurdita, ktorá určitým spôsobom hrá s ľuďmi divadlo a dáva im masky. Nikdy nebudem kráčať s módou a kým mi budú dobré staré veci, budem ich nosiť a nebudem zbytočne znečisťovať životné prostredie.