Priatelia,

sme na ceste. Neustále kráčame,  malými cestičkami, veľkými cestami, diaľnicami i chodníkmi, lesnými, cestami bočnými, zakázanými aj nemožnými. Nektorí z nás vedia kam idú, niektorí len tušia a niektorí z nás bezstarostne blúdia. Často vyrážame zavčas rána a ešte ani večer nie sme v určenom cieli. Niektorí kráčajú pomaly, s častými a výdatnými prestávkami, niektorí z nás neustále šprintujú. Naše cesty sa križujú a prepletajú, ba niekedy máme kus cesty spoločnej.

Ja kráčam rada. Najradšej keď svieti slnko a nemusím sa nikam náhliť. A potom zrazu, tam pri ceste, skloním hlavu k zemi, len tak alebo len pre malý odlesk kvapky na liste. Teším sa z prítomnosti. Hľadám drobné príbehy ukryté v tráve,  obrázky pohodené pri ceste, malé zhluky tichej radosti. Podelím sa o ne.

Aby sme vedeli, že sme všetci na ceste. A popri nej, niekde  medzi nebom a zemou, nájdeme len tak, mimochodom, čistú radosť.