V dnešnej dobe, rozorvanej, plnej konfliktov, konfrontácií a protichodných názorov, je nájsť človeka veselého a tancujúceho takmer radostná udalosť. Oveľa častejšie človek narazí na občanov nespokojných, uponáhľaných, naštvaných, ukrivdených a od frflania fialových. A pretože tí veselí a tancujúci sú mi predsa len milší, do Ligy proti zábave a spoločenským tancom pravdepodobne nikdy nevstúpim. Zastávam názor, že ľudí treba nechať tancovať, lebo keď prestanú, často prichádzajú na všelijaké nekalé myšlienky, ktoré už neraz skončili fiaskom.

Moju tanečnú kariéru som začala neskromne a na pionierku nevhodne, skúšaním maminich dlhých plesových buržoáznych šiat; dokonca si pri tom púšťajúc americké platne s kontrarevolučnými textami o láske a súkromnom vlastníctve. Moje voľnomyšlienkárstvo bolo potrestané; na prvý Majáles som sa musela dostaviť v zväzáckej košeli a celá šou vyzerala nejako takto...

foto

Ale nevadilo; v sále sa vznášalo 99 veselých hudobných balónov a oblak emancipovanej vône sprejov značky Impulz (80 Kčs), a my sme tancovali so spolužiakmi a tajne snívali o divom a neskrotnom bojovníkovi...

(foto Pinterest)

Dnes spomínam, lebo porovnávam... neporovnateľné...

V minulý týždeň (tradične v posledný štvrtok plesovej sezóny) náš junior tancoval polonézu ako debutant na plese vo Viedni.

Pozývam vás na krátku reportáž z plesu, bez akéhokoľvek morálneho ponaučenia, bez sociálno- kritického podtónu, bez posudzovania historicko - spoločenských súvislostí, bez nároku na politickú korektnosť a objektivitu, skrátka len tak, očami rodiča debutanta...

Budova štátnej opery vo Viedni, kde sa každoročne koná známy Wiener Opernball.

Hneď za dverami začína zaujímavá výzdoba:

Každú sochu na hlavnom schodisku zdobilo 200 ruží

Aj keď majú kvety na starosť renomovaní aranžéri, občas sa človeku natíska otázka, či pravá ruka vedela, čo robí ľavá... Busta Johanna Straussa len nesmelo vykúka z húštiny...

Voľakedy cisárska sieň, dnes čajový salón, počas bálu Kasíno : chtiac nechtiac som si v týchto feudálnych priestoroch musela spomenút na veľkého kombinátora Ostapa Bendera, ktorý by si určite povzdychol :"hej, tu ešte poletuje dohárajúci vták Ohnivák..."

Salón je vykladaný 24 karátovým zlatom a je dokonca k dispozícii aj na prenájom : hodinka za tisícku...

Viedenskú secesiu (Jugendstil) musí človek milovať...

Debutanti:

Ples otvára 144 tanečných párov, ktorí sú tancom polonézy "uvedení do spoločnosti" - aspoň tak nejak to fungovalo v časoch Jane Austenovej... Dnešní mladí ľudia už našťastie nie sú stiahnutí žiadnym "korzetom spoločenských konvencií" a uvádzanie do spoločnosti majú srdečne niekde; účasť na viedenskom plese si ale raz za život nenechajú ujsť.

Podmienkou je vek od 17 do 21 rokov a absolvovanie tanečnej školy so skúškami úrovne GoldStar. Bezúhonnosť ako podmienka sa z nejakého dôvodu rokmi zo zoznamu podmienok vytratila...

(Výhodou sú rodičia excentrickí alebo škandalózne bohatí, tiež rodičia- mecenáši, prípadne šľachtici, aby aj televízni moderátori, ktorých postrachom je bezmenná masa bezúhonných mladých ľudí, mali o čom pri priamom prenose komentovať).

Na generálnej skúške nacvičujú nástup mladí z rôznych kútov Európy. Poradie si demokraticky losujú.

...naostro je všetko vďaka plesovému oblečeniu zrazu nielen elegantnejšie, ale aj homogénnejšie (aj keď Spartakiáda to samozrejme nie je)

Oblečenie : dievčatá si obliekajú dlhé biele šaty, chlapci frak. Povinný je aj účes s vypnutými vlasmi.

Toho roku nemali dievčatá kytičku, ale každý tanečník dostal striebornú ružu - skutočnú ružu galvanizovanú vrstvou striebra, vážiacu 300 g ( aj keď kvet v mužských rukách pripomína skôr meč;)

Korunky pre debutantky navrhol sám Karl Lagerfeld. Pozostávajú z 394 Swarovski krištáľov, modrá farba symbolizuje krásny modrý Dunaj.

(foto vogue.de)

Podľa mňa by dievčatá mali nosiť korunky stále. Zo strachu, že sa im ozdoba skotúľa z hlavy totiž kráčajú vznešene, vzpriamene a ladne, tak, ako sa na mladé dámy patrí.

Výkrikom "Alles Walzer" nastáva všeobecné šantenie do ranných hodín.

Schodisko sa žiaľ bez ľudí odfotit nedá; neustále sa tam ponevierajú rôzni štátnici, veľvyslanci, nositelia Nobelovej ceny, operní speváci, baletky a tak...

Od piatej ráno môžu účastníci bálu začať rozoberať kvetovú výzdobu (mne sa ušli tri pávie perá z chvosta:) O desiatej hodine doobeda začína prvé detské predstavenie - Čarovná flauta, dovtedy musí byť opera v pôvodnom stave.

Moja reportáž končí v našej obývačke, kde už len strieborná ruža vo váze nevädne...

Ďalších sto fotiek nepridávam. S tými budem kváriť moju rodinu :-)