„Snehové vločky sú maličké zázraky nekonečnej krásy. Na svete s najväčšou pravdepodobnosťou nenájdete dve úplné rovnaké.“
Wilson Alwyn Bentley

              Nad vločkami  si lámal hlavu už v polovici 17. storočia filozof a prírodovec René Descartes, ale prácu o vločkách napísal i Johannes Kepler. Obaja zistili, že ľadové kryštalky majú vždy približný tvar šesťuholníku (prípadne sú šestboké) - majú šesť približně rovnakých ramien. Najčastejšie však nie sú dokonalo súmerné.
         Ako snehové vločky vôbec vznikajú?
Tvar snehovej vločky veľmi závisí od teploty a tlaku, to znamená ako rýchlo a do akej výšky sa dostanú zohriate masy vzduchu, ťažké a bohaté na vodné pary a zároveň koľko nečistôt, minerálnych látok z ovzdušia budú na seba viazať. Snehová vločka vznikne na maličkej čiastočke prachu či inej nečistoty. Na ich povrchu sa začne usadzovať voda a zrodí sa kryštál.
Z pohľadu fyziky je to iba voda v pevnom skupenstve. Z pohľadu meteorológie ide o ľadový kryštálik, vzniknutý vo vysokých stupňoch atmosféry vo vzdialenosti niekoľko kilometrov nad zemou. To, čo snehovej vločke dáva tvár a krásu sú podmienky za ktorých sa utvára. Tie najkrajšie ale vznikajú pri teplote -10 až – 25 stupňov a pri vysokej vlhkosti vzduchu. Niekedy sa vločky tvoria pri teplote -2, v tom prípade ale majú výnimočne trojuholníkový tvar .
          Aby ľadové diamanty dosiahli veľkosť ako vidíme pri snežení, musia najprv poriadne narásť. Veľkosť prvotného ľadového kryštáliku sa pohybuje okolo 0,01 milimetra a je viditeľný iba cez mikroskop .Vločky padajúce na zem už dosahujú 2 až 5 milimetrov. K nárastu dochádza spájaním kryštálov.
          Každá vločka putuje k zemi svojou vlastnou cestou, ktorá ju vykreslí do konečného tvaru. A ani najnovšie metódy umelého zasneženia nedokážu tieto skvosty napodobniť v ich prirodzenom šesťramennom tvare.

             Prvý známy fotograf snehových vločiek bol Wilson Alwyn " Vločka " Bentley.
Zvládol proces chytania vločiek na čierny zamat takým spôsobom, že mohol zachytiť ich obrazy ešte pred roztavením alebo sublimáciou. Prvú vločku nasnímal 15. januára 1885 a tento snímok je považovaný za prvú fotografiu snehovej vločky vôbec . Každú vločku najprv zachytil na čiernu tabuľu a rýchlo ju dal na mikroskopické sklíčko . Za svoj život zachytil viac než 5000 obrázkov kryštálov .

Wilson Bentley: Mikrofotografia snehových vločiek z roku 1902

zdroj : http://cs.wikipedia.org/wiki/Soubor:Bentley_photographer.jpg

Fascinujúce makro zábery zachytil ruský fotograf, Alexey Kljatov, podomácky upraveným (úplne obyčajným) foťákom.  Dve rovnaké vločky by ste nenašli.. presvedčte sa sami!

zdroj :http://chaoticmind75.blogspot.sk/

zdraj : http://www.doba.sk/2013/11/14/podomacky-upraveny-fotak-robi-taketo-detailne-fotky-snehovych-vlociek/

Malá vrecková lupa celkom stačí na to, aby ste uvideli túto krásu. Avšak pri pozorovaní zadržte dych, inak sa v okamihu zo snehovej vločky stane kvapka rosy.

Kvalitu horeuvedej fotografie (vyhotovená Patriciou Rasmusen) ohodnotili fyzici ako doposiaľ technicky najlepšie urobený snímok.                      zdroj : http://milanturek.wordpress.com/2010/07/16/snehova-vlocka/

 Snehová vločka  z mojej dielničky. Nerozpustí ju  ani teplo rodinného kozubu.