Nie je to môj prvý zápisník tohto druhu, no napriek tomu cítim z neho veľké zadosťučinenie. Neviem prečo, ale počas celej jeho výroby mi po chrbte behali zimomriavky. Čím to bolo? Netuším, no po dokončení včera o pol noci mi tak prirástol k srdcu, že keď som ho pred pár hodinami balila a odosielala, bolo mi za ním smutno. Možno preto, že som konečne "P" a zarábam si svojím hobby na živobytie, teda žijem svoj sen a čo viac si priať v handmade svete. Takže tento článok je nie len o tom ako vznikol zápisník, ale aj o ceste za mojím snom - byť szčo :)
Jedného dňa som dostala poštu. Písala mi jedna slečna, či by som jej neurobila podobný zápisník ako som predala, ale aby bol na ňo nápis v ruštine, zaväzovanie v strede namiesto gumičky a papier s vyššou gramážou. Keďže vtedy som bola zahltená vecami okolo promócie a ďalšími objednávkami, dohodli sme sa, že ja sa jej neskôr ozvem a ona zatiaľ zistí ako sa daný nápis píše v ruskej azbuke.Prešlo pár týždňov... Ujasnili sme si presné parametre, čo ako presne má na ňom byť a dohodli sa na zálohe.
Podobne to bolo i s mojím rozhodnutím stať sa "P". Od začiatku roka som dostávala často otázku, čo budem robiť po škole. Jednoodborová história nemá veľkú pôsobnosť a ak mám priznať, nie žeby mi iná robota smrdela, ale robiť niečo čo Vás fakt baví a napĺňa je miliónkrát lepšie ako chodiť do práce, kde chodiť musíte aby ste si zarobili na svoju existenciu. Preto som sa rozhodla, že po štátniciach pôjdem na živnosť. Nie každý ma vtedy bral vážne. Väčšina sa mi (aspoň z môjho uhla pohľadu) čudovala, že prečo chcem robiť zápisníky, veď to ma neuživí, lepšie by bolo keby som chodila do inej roboty a toto robila na čierno. Vtedy som si ale pomyslela, že ak to ani nevyskúšam, budem to ľutovať do konca života...
_____________________________________________________________________________________
Po ujasnení požiadaviek som si zohnala potrebný materiál. Papier, nite, kožu. Vždy keď robím niečo na objednávku si ako prvé skladám papiere. A keďže používam papier s vyššou gramážou aký používajú umelci, formát ktorý som potrebovala bolo potrebné pred skladaním narezať. K naskladanej kôpke papiera som si zobrala knihársku (bigovaciu) kosť.
Vždy keď tvorím, potrebujem hudbu. Od malička som s ňou vyrastala, bratia na strednej hrávali diskotéky, jeden dokonca hráva svadby či stužkové dodnes, preto u nás nikdy nebolo ticho. Po pravde, ja nemôžem byť v tichu a odkedy mám syna, ticho ani nepoznám, či už niečo je zapnuté alebo nie, ticho nie je :) A ako sa mení moja nálada, tak mením aj hudobné žánre či interpretov. Zvyčajne to ide za sebou v určitých intervaloch, že si vytvorím playlist a ten mi hrá niekoľko týždňov dookola, čo vytvára uzavreté obdobie a keď niektorú pieseň znova počujem po dlhšej dobe, vybavia sa mi veci, ktoré som pri jej poúvaní robila. Verím, že tak isto budem za pár mesiacov spomínať na výrobu tohto zápisníka, keď znova budem počuť toto: Robin chulz - Eines Tages alebo Glasser - Tremel .
Z naskladaných papierov vytvorím archy, ktorým chýbajú ešte dierky na väzbu. Tie vytvorím v stojane šidlom cez šablónu, ktorý som si sama urobila z tvrdých dosiek (pre ostatných knihárov odporúčam si tiež vyrobiť taký stojan, šetrí ruky i čas, postup TU).
Na živnosť nájdete na internete tiež kopec návodov. Ja som ich postupne študovala, čo a ako. Pôvodný plán bolo, pokiaľ zoštátnicujem v máji, nabehnúť okamžite na úrad, no po štátniciach nasledovali promócie, následne sme mali v rodine smutnú udalosť a začalo sa toho toľko kopiť, až som myslela že sa k nej ani nedopracujem.
_____________________________________________________________________________________
Po príprave sadzby prichádza k práci na obale, resp. na koženej hladenici. Keďže ešte nemám dostatok finnacií na originálne náradie, často improvizujem, resp. prichádzam k využitiu vecí určeným na niečo iné. Tak je to aj s rydlom na lino, ktoré používam na vytvorenie drážok do kože.
Tá káva nie je na okrasu :) Ja to môj večný spoločník a spolubojovník proti spánku, nakoľko môj čistý pracovný čas je vo večerný a nočných hodiných, kedy naše malé šidlo spí a ja sa zašijem do môjho pracovného kumbálika.
Po vytvorení drážky a naznačení dierok prichádza na scénu šidlo a kladivo. Pri robení dierok do kože samostatne len rukou a šidlom by som si prišla čoskoro o zápästie, nehovoriac keď máte 3mm hrubú bravčovú hladenicu, preto som kladivo zoštátnila od priateľa.
Nasleduje rozvrhnutie a načrtnutie motívu na kožu, štartovanie pyrografického pera a samotné vypaľovanie motívu, ktoré je časovo najnáročnejšou časťou výroby. Tento samotný motív som robila cez 4 hodiny.
Možno si poviete, čo na tom tak dlho trvá? Alebo prečo to nerobí rýchlejšie? Jednoduchá odpoveď: Motív je zložitý, je tam mnoho detailov a keď pracujete s vypaľovačkou (ktorá je horúca a po hodine v ruke sa Vám už ani ľahká nezdá), to čo vypálite tam už ostane. Nedá sa to zgumovať či zatrieť, preto ak to má byť bezchybné, je treba tomu venovať viac času, no výsledok stojí za to.
A ide sa s kožou na trh. Tak ako po úspešných štátniciach a promóciách som sa jeden deň rozhodla vstúpiť na pôdu živnostenského úradu, pôvodne len so zámerom sa informovať, no nakoniec za pár chvíľ bol môj doklad o tom, že Ardeas je moje obchodné meno hotový a ja som sa stala oficiálne "Pé". Vytešená som došla domov a hrdo si vypísala IČO do profilu na sashe. Krútenie hláv v mojom okolí neustalo, no radosť, že som samostatne zárobková osoba a budem zarábať mojím milovaným hobby neopadol do teraz, v kútiku duše stále drieme otázka, čo ak to nepôjde a budem musieť svoju živnosť zrušiť, za skúšku to stojí, nič Vám to nezoberie, možno pár starostí pridá, no keď človek chce, dokáže i nemožné a ja chcem veľmi :)
_________________________________________________________________________________________
Mať pevnú väzbu na zápisníku je základ. Nie len na knihe či zápisníku... Pevnú väzbu ako charakter človeka ak chcete pracovať ako remeselník či umelec. Slovenský národ má vždy hlboko do vrecka, preto takmer každý jeden sa určite stretne s frázou "Čo je na tom také drahé?". Aj ja som sa s tým stretla a obrniť sa proti tomu nedá. Vždy to vo vás, nech máte akékoľvek dobré sebavedomie, nechá otázku či robíte čo robíte dobre keď ľudia furt hundrú. A na to potrebuje každý dobrú väzbu, ustáť otázku s úsmevom, lebo byť sám na seba hrdý čo dokážem je najväčšie zadosťučinenie ako ktorákoľvek poznámka na Váš účet, či už pozitívna alebo negatívna, pretože i keď žijeme vo svete mnohých ľudí, v zásade žijeme hlavne sami so sebou :)
Po dokončení motívu nastupuje pani ihla s ľanovou niťou. Najprv lemovanie okolo, následne väzba.
A tak ako sebe stále šijem pevnú väzbu vydržať a živiť sa vecami, ktorým venujem svoju pozornosť a lásku, tak som dala tutú noc väzbu i tomuto zápisníku. V angličtine označovaná tzv. long stitch (dlhý steh) je jedna z mojich najobľúbenejších a preto bola radosť ju i keď v neskorých hodinách robiť.
Výsledok ale stál za to, veď posúďte sami. Potom už len pridať koženú šnúrku na zaväzovanie a hotovo. Odfotené a poslané slečne, schválené a dnes i odoslané. Dúfam, že priateľovi urobí veľkú radosť :)
____________________________________________________________________________________
Máte radi happyend? Niekedy je potrebná aj určitá dávka drámy, než sa dostaví. Ja dúfam, že tento zápisník obletí svet so svojím majiteľom. A pre seba dúfam, že svoju živnosť nebudem musieť zrušiť nikdy a snívať svoj sen. Nebojte sa vykročiť do neznámych vôd a zriadiť si svoje "Pé". Otázka, že ste to ani neskúsili Vás môže zožierať roky. Tak ak váhate, prejdite sa na živnostenský úrad sa informovať a čo viete možno, ako ja, odídete z neho s papierom. Za skúšku nič nedáte.
Väčšinu strašia rôzne poplatky, zdravotná nikoho nezabije a soc. poisťovni budete dlžný až po roku živnosti. Život je boj, nech robite handmade alebo ako povedala jedna známa "totálne nehandmade", robiť niečo čo Vás baví a napĺňa je na nezaplatenie, pre Vás samých, nie pre štát či niekoho iného :)
A tak aj ja verím, že to zvládnem, a ak aj nie, svet bude ďalej svetom ako tento zápisník zápisníkom. I keď cesta možno bude hrboľatá, bude stáť za to, no nie? :)
Ľubica Kováčová - Ardeas