Hodiny na mobile ukazujú 6:30, je sobotné ráno...včerajší večer bol ťažký, naveľa som si o pol desiatej dala paralen a ledva sa dostala do postele...prekvapená sa budím ráno príliš skoro na taký deň, ale cez otvorené dvere spálne vnímam pohyb mojich detí po byte....zostávam ležať, však je skoro. Plač. Môj štvorročný poklad sa hlási, prichádza ku mne do postele a schúlená k nemu sa snažím ešte ho uspať.
O chvíľu počujem jeho spokojný hlas: „si kľásna..!“ To je budíček aj pre mňa. Myslím si v duchu: po ťažkom večeri unavená tvár, strapaté, neumyté vlasy a také vyznanie...
Opäť veta: „...mám ťa ľád...si najkľajšia mamina na svete...“ Deň začína mať zmysel.
Dieťa sa vrtí a ja som pochopila, že už sa neoplatí skúšať zavrieť oči. „Môžem ísť za chlapcami?“ pýta sa môj malý poklad a už cupitá bosými nôžkami do obývačky k starším bratom. Jeho vety ma hrejú pri srdci....
Siahnem po zázračnej skrinke a otváram mailovú schránku. Pred chvíľou mi na mobile zacinkalo oznámenie o novej správe. Ako každé ráno. Všetky možné zľavy, čo sa samé núkajú až do postele, myslím si. Mala by som už konečne zrušiť posielanie ich mailov...
Nebolo to ono: moja milá zlatá Janka, posol dobrých správ! Posiela mi cez sashe poštu blahoželanie... napĺňa ma príjemný pocit a predtucha nejakej novinky...je tak, moje vankúšiky vo výklade! Radosť veľká, ďalšia do tohto ťažkého rána a postupne sa moje unavené oči začínajú usmievať :)
Opäť mail: tekntokrát nová objednávka hneď zrána, to je nevídané...hm...kto tak skoro v sobotu nakupuje na sashe? To však neprezradím, je to tajomstvo! Ale príde čas a všetci sa dozvedia :)
Dnes už tretí dôvod na to, že sa oplatí vstať a žiť nový deň, napriek skúškam, ktoré si život (alebo to nie je život?) na mňa vymýšľa....
Deň sa teda začal, po nutnej dávke kofeínu, ranných aktivitkách v kuchyni a sobotných variáciách, ktoré všetci dobre určite poznajú, sa púšťam zorganizovať kopu papierov a zošitov na stoloch v detskej. Strašia tam už tri týždne a moji chalani to majú na háku, tak ako všetko ostatné, čo sa poriadku v ich izbe týka. Triedim minuloročné zošity a delím kopy na kôš a šmiráky. Sloh môjho najstaršieho, šiestaka, ma zastaví v práci. Začítam sa:
Moja mama
Moja mama je pekná. Má modré oči. Nie moc dlhé vlasy. Je to ľaváčka. Je prísna, ale milá. Má pekný úsmev a vynikajúco varí. Najradšej mám, keď sa spolu smejeme a dobre zabávame. Veľmi rada nosí náušnice a prstene. Najviac sa mi páči, keď je usmiata a má na sebe zlaté náušnice so srdcom. Má šikovné ruky a veľmi pekne šije a háčkuje. Vie veľmi dobre po francúzsky a určite by sme sa s ňou dorozumeli. Jedlo, čo navarí ona, mi najviac chutí. Lepšie ako v McDonalde. Veľmi rád sa na ňu pozerám, keď šije.
No uznajte, toľko dôvodov na úsmev v srdci v jedno sobotné ráno..... a čo vy? :)
ps 1: varenie nie je moja srdcová záležitosť, skôr nutnosť...Mc Donald ma náramne pobavil, je to obrovská poklona :)
ps 2: zlaté náušnice so srdcom nemám, takže si asi budem musieť nejaké zohnať....
ps 3: môj syn po francúzsky nevie ani bé....
ps 4: pravopisné chyby som zamlčala z lásky k svojmu dieťaťu :) ...ale: s jeho nečakaným súhlasom pridávam foto slohu na ukážku....moje oči trpia!
ps 5: tajne dúfam, že zvyšok je pravda :))))
ps 6: na foto je mama... vo veku autora slohu :)
načim aktualizovť informácie:
-dnes je 1. október a Sashe oslavuje 5. narodeniny... ja už môžem prezradiť, že jedným z darčekov, ktoré mali pre vás pripravené, bol aj zajko z mojej galérie...Sashe si ho u mňa v to sobotné ráno objednalo :)
-náušnice so zlatým srdcom sú už na ceste ku mne, dlho som ich nosila v hlave a môj syn to ani netušil.... len som sa nevedela rozhodnúť, ktoré si z nádhernej galérie od loris vybrať (ach, tá nerozhodnosť!), no a jeho sloh ma nakoniec nakopol zrealizovať túto moju dávnu túžbu :)
vaša ajk