Dlho som tu nebola. Dôvod je jednoduchý, prozaický, otrepaný: Nedostatok času. 

Všimla som si však jeden zaujímavý úkaz súvisiaci práve s nedostatkom času. Zistila som, že do projektov, ktoré možno navonok nie sú také dôležité sa púšťam práve vtedy, keď ma tlačí iná, „dôležitejšia“ práca a s ňou spojené pevné termíny. Možno sa tak podvedomie bráni a núti ma urobiť určité veci ako prvé, aby som sa potom mohla ľahšie pohnúť dopredu. :-)

Tak to bolo aj tentokrát. Rozrobené objednávky, vystrihnuté diely budúcich kabeliek a látky rozložené po celej dielni. Môj zrak blúdi po celej miestnosti a rozmýšľam, kde som zas dala zoznam objednávok. O chvíľu hľadám nožnice.

Tak dosť! Už naozaj potrebujem nejaký stojan, hundrem si a vyťahujem nožnice spod vystrihnutých dielov kabelky. Niečo, kde budem mať všetky tie kliešte, nožničky, háčiky a podobné inštrumenty na jednom mieste. Moje mozgové bunky začínajú pracovať a mozgové závity opúchať, keď si spomeniem, že už aj škola začala a na mňa ešte čaká dlhá seminárna práca o vymieraní jazykov. 

Vtom neľútostne dorazí ďalšia myšlienka: Nástenka!
No tak pekne po poriadku, stojan bol prvý, pomyslím si a snažím sa usmerniť prúd myšlienok a stanoviť nejaké mantinely. Začínam rozmýšľať, z čoho vyrobím ten stojan. Zrak mi padne na hrubú kartónovú rúru, na ktorej bola predtým namotaná látka. Zvyčajne skončí ako kurivo v krbe, no ja v tej chvíli viem, že tentoraz ju čaká iný osud. Už aj na ňu kreslím ceruzkou čiarky a nesiem mužovi, nech mi ju nareže. Popritom ho ešte stihnem poinformovať aj o nástenkovom projekte.

Všetko ide rýchlejšie a ľahšie, keď máte šikovnú polovičku, ktorá Vám ochotne pomôže. Rúrky mám rýchlo narezané a už ich aj ukladám na kúsok smrekového dreva, ktoré som si priniesla z mužovej dielne a nakreslím okolo nich štvorec, ktorý mi ešte dodatočne oreže. V rámci šetrenia časom som sa rozhodla rúrky nakoniec nenatierať, ale ponechať ich také aké sú, tak len na ne odtlačím pár kvietkov a jednoducho prilepím k sebe chemoprénom. Keď lepidlo zaschne, prilepím ich aj k drevu.

Na rade je nástenka.

Na nete, ale aj tu som videla chutné čalúnené nástenky s vešiačikmi, tak som sa rozhodla, že si navrhnem podobnú. Napíšem rozmery, beriem hrubšiu plátennú látku, na ktorú len tak, od oka nakreslím kvety voskovkami na textil, ktoré používam aj na moje maľované kabelky. Keď mám kvety hotové, zafixujem ich žehličkou a látka je pripravená na čalúnenie.

Rám mi zhotoví môj osobný stolár v podobe manžela, zo smrekových dosiek, ktoré namorí a okefuje, aby vznikol trochu starý lúk :-)

Na sololit nastrieka lepidlo, prilepí molitan a očalúni pomaľovaným plátnom. Nakoniec vsadí do rámu, na ktorý ešte priskrutkuje dva praktické vešiačiky.

Inak...drevené výrobky môjho šikovníka nájdete tu: http://www.sashe.sk/TvorHo

:-)

Keď už som taká rozbehnutá, vyrobím si aj nový ihelníček.

Som spokojná.

Ani nie tak s tým, ako veci vyzerajú, ale že sú funkčné. To bol prvotný zámer a dúfam, že som aj Vás podnietila vyrobiť si niečo, čo veľa nestojí, niečo, pri čom môžete recyklovať a vytvoriť si výrobok podľa seba. Hoci to nie sú práve najrýchlejšie projekty, ale sú Vaše.

A ja už teraz môžem konečne na tú seminárku. :-)

Krásne a nie až tak rýchlo ubiehajúce dni Vám praje,
Zuzana – ZUMA