Ak vrúcne milujete prúžky a bodky, tak na tejto návšteve sa vám bude páčiť. Kamila Gemerská začala svojimi ručne šitými taškami udávať trendy už na vysokej škole a jej značka Ammyla už niekoľko rokov kraľuje hitparádam na SAShE. Miluje béžovú, hnedú a modrú a jej moderné a svieže modely si našli miesto na pleci nejedného dievčaťa. Okrem šitia a navrhovania tvorí aj svoje vlastné grafické motívy na tričká a doplnky a chystá sa pustiť aj do detskej kolekcie. A zároveň je strašne fajn. 

Mali sme možnosť navštíviť ju v jej dielni a aj v jej krásnom byte, ktorý sa nesie v podobne príjemných tónoch, ako jej galéria. Poďte sa s nami pozrieť na jej priestor, dať si kávu u nej doma a dozvedieť sa, ako sa majiteľka dobre rozbehnutej handmade značky pripravovala na materskú.

Kedy si začala šiť?

Šiť som začala už na základnej škole. Moja mamka je textilná inžinierka, takže ona ma naučila základy šitia. Šije celý život, popri svojej práci. Od malička som skúšala som jej šijací stroj. Ako prvú som si vyrobila sukňu, ktorú som aj nosila. Potom som skúsila vestu, nohavice a neskôr aj tašky, na ktoré som ručne maľovala zvieratká a kvety. Keď si teraz spomeniem na tie prvé pokusy, prídu mi hrozné, ale postupne som sa zlepšila (smiech).  

Kedy si začala predávať svoju tvorbu?

Počas vysokej školy som si privyrábala šitím tašiek pre moje kamarátky a známe. Skúšala som predávať v galérii v Rožňave, alebo na vianočných trhoch, ale nepodarilo sa mi tam predať veľa vecí. Na škole bol o moje tašky väčší záujem. Mojím kamarátkam sa páčili. Najprv som šila to, čo ony chceli, ale potom som začala šiť svoje modely a ony si z nich vyberali.

Ako si si našla svoj štýl?

Môj štýl sa tvoril sám, vyplynul z môjho vkusu. Šijem to, čo sa mi páči, vyrábam veci, ktoré by som aj ja sama nosila. Takže preto sa moja ponuka javí ucelená, pretože je celá taká moja. 

Svoje strihy si vymýšľam sama, sú celkom unikátne. Mamka ma naučila, ako si vymodelovať strih a robievali sme ich spolu. Teraz si pre každú tašku vymyslím strih, ušijem prototyp a zistím, či je dobrá, alebo či treba tu pridať a tam ubrať. Strihy kreslím na hrubšie papiere, aby sa nepotrhali a nepokrčili. 

Prečo si sa rozhodla predávať práve tašky?

Pretože odevy sú priveľmi oklieštené - majú rôzne veľkosti, no taška má iba jednu. Je jedno, či má žena veľkosť XS alebo XL, tašku si môže kúpiť každá.

Keď som skončila školu, tak som si uvedomila, že môj predaj je už rozbehnutý a neváhala som. Založila som si živnosť a začala som jednoducho podnikať. Už by mi aj bolo ľúto skončiť s taškami a ísť niekam pracovať, tak som sa do toho pustila.

Školu som skončila v lete 2009 a v októbri vzniklo SAShE - to bola úžasná náhoda. Dovtedy som šila pre svoje kamarátky a skúšala som to na českom portáli. Vznik SAShE bol pre mňa úžasný štart, bola som jednou z prvých, čo sa zaregistrovali. Bola som nadšená, že som bola pri vzniku tohoto portálu. Začala som vkladať veci a už to išlo.

Kde si vtedy šila?

Zo začiatku som pracovala doma.  Bývala som s  mamkou, mali sme jeden stroj, pri ktorom sme sa striedali a strihali sme na zemi. Mamka šila spoločenské šaty a ja tašky. Všade boli látky, papiere, strihy…(smiech). 

Keď sme sa s priateľom presťahovali do nového bytu, tak som mala možnosť mať samostatnú dielňu. Mala som tam svoje stroje, počítač a všetko ostatné. Ale postupne bol aj ten priestor malý a stále menej som všetko stíhala. Uvedomila som si, že budem potrebovať pomoc. Oslovila som moju známu, Martinku, či by mi nechcela pomáhať so šitím.

Súhlasila?

Áno. Naštastie! Spolupráca s ňou ma podstatne posunula dopredu. Zo začiatku šila len u seba doma. Ja som zas u seba doma strihala. Potom si Martinka prišla ku mne pre nastrihané látky a priniesla mi hotové tašky, aby som ich mohla odniesť na poštu. Uvedomila som si, že je to veľmi náročné a rozhodla som sa pre nás nájsť priestory. Trvalo nám to dlho, ale nakoniec sa to podarilo a mohli sme začať riadne chodiť do práce. A nič sme nemuseli nikam nosiť!

Ako dlho už máte túto dielňu?

Sme tu asi dva roky. Päť rokov som šila doma, ale to len vďaka tomu, že som mohla mať na tvorbu celú izbu. Aj tento priestor nám už začína byť trochu malý, čoskoro budem musieť znova hľadať niečo väčšie. No teraz ešte pracujem z domu, pretože som na materskej.

Pripravovali ste sa na materskú? Máte dobre rozbehnutý predaj, bolo to náročné?

Materská bola obrovská zmena. Začala som sa na to pripravovať hneď, ako som otehotnela. Učila som Martinku strihať a učila som ju aj všetky ostatné veci, ktoré som robila ja, aby ma mohla zastúpiť.

Znova som si musela nachystať priestor na tvorbu aj doma. Nakupovala som materiál, aby mi na chvíľu vydržal a nemusela som ho objednávať. Veľmi dlho ale nevydržal (úsmev). 

Ammyla sa nezaobíde bez mojej práce, takže nie som úplne na materskej. Malého uložím a idem niečo robiť. Po večeroch s manželom balíme zásielky alebo dorábam niektoré detaily na taškách. Zo začiatku nebolo pre mňa jednoduché všetko zvládnuť. Aj som si poplakala, že to nezvládem. Sedela som na gauči, všetci sedeli okolo mňa a hovorili mi, aby som sa nebála, že mi pomôžu. Vyžadovalo to veľa príprav a plánovania, ale vďaka mojej rodine a okoliu som to zvládla. 

Ako sa vám to podarilo?

Vymyslela som to tak, že sme upravili ponuku. Hneď po pôrode som vymýšlala nové modely. Sústredili sme na textilno- koženkové tašky, na ktorých nie je toľko mojej práce. Keďže som zodpovedná za kožiarske práce, tak sme na túto dobu modely s kožou vypustili. 

Okrem toho som si aj objednala nový materiál. Veľmi rada nakupujem látky, pretože ma inšpiruje ich kombinovanie. Mám v dielni už všeličo. Prebieha to tak, že si položím koženku k látke a už mi to ide v hlave… vidím model tašky a prikladám si k látkam pracky, vymýšľam, ako budú ušité remienky. Snažím sa, aby moje veci boli moderné ale nejdem podľa trendov.

Ktoré látky máš najradšej?

Prúžky mám veľmi rada, robím veľa námorníckych vecí. Prúžky a bodky! Kvetinky majú ľudia radi, robím ich ale nie sú až tak moje. Páčia sa mi, ale ja nie som až taká romantička. Najradšej mám modro-hnedú kombináciu a béžovú. Asi je to v mojej galérii aj vidno. Nie som ani veľmi na krikľavé farby - cyklámenovú a žltú. Veľmi sa mi páčia veci od BAX, ale nevedela by som ich vyrobiť. Neviem si veci v ostrých farbách predstaviť.

Dosť dlho mi trvalo nájsť dodávateľov, ktorí mi vyhovujú. Zo začiatku som kupovala látky v obchode v Košiciach. Potom som začala objednávať cez internet a postupne som si vytvorila okruh dodávateľov, od ktorých odoberám jednotlivé modely a vzory. Napríklad, mám svojho dodávateľa na prúžok. (úsmev)

Robíš aj na zakázku?

Robím, ale len do istej miery. Svoje modely rada prispôsobím zákazníčkam veľkostne alebo farebne, ale tašky vychádzaju výlučne z mojich strihov. Môj proces výroby je asi takýto: navrhne sa taška a ušije sa prototyp. Ak je dobrý, tak sa nafotí a dá sa do ponuky. Na základe fotky si človek objedná u mňa tašku. Taška sa zadá do výroby a behom troch týždňov sa ušije a pošle.

Ako dlho trvá vyrobiť jednu tašku?

Sú rôzne modely, ktoré sú rôzne časovo náročné. Postprodukcia tiež zaberie čas - vznikne taška a treba na ňu našiť pracky, nity a remienky. Jedna textilná, jednoduchšia taška, trvá hodinku a pol a komplikovanejšie tašky s koženými detailami aj dve-tri hodiny. S tými kožiarenskými vecami sa človek musí pohrať.

Nemáme kapacity, aby sme vyrábali na sklad, aj keď by sme chceli. Preto musia ľudia na tašky trochu čakať. No vieme sa zákazníkom aj prispôsobiť - ak má kamarátka o týždeň narodeniny, tak sa poponáhľame. 

Ako vyzerá taký priemerný deň u vás v dielni?

Pred materskou alebo po materskej? (smiech) Pred materskou to bolo tak, že sme sa stretli ráno s Martinkou v dielni a dali si spolu raňajky a kávu. Potom sme sa pustili do práce. Ja som väčšinou strihala látku na tašky a ona šila. Okrem toho som vybavovala objednávky na notebooku a riešila náš marketing. Poobede sa balili veci a odchádzala som cestou z práce na poštu. To bol zhruba taký náš deň.

Teraz na materskej je to diametrálne odlišné. Martinka sa musela naučiť strihať. Ona je teraz v dielni častejšie, ja sem-tam zabehnem za ňou a prinesiem jej materiál. Z dielne si prinášam tašky domov a tu už ich s manželom balíme, popri malom. Môj švagor mi začal pomáhať s koženými detailami na taškách. Som rada, že mám okolo seba veľký tým ľudí, ktorí mi pomáhajú.

Na poštu chodíme už len v piatok. Máme obrovské tašky tašiek a posielame všetko naraz. 

Máš známu poštárku?

Nie, ale bola tam jedna pani poštárka, ku ktorej som rada chodila. Už ju na pošte nevídavam, asi išla do dôchodku. Bola veľmi ochotná a rýchla. Teraz sú tam nové dievčatá. Kým si na mňa zvyknú, s mojimi hromadami...(smiech). Vždy prídem v piatok, pred záverečnou a ony majú obrovskú “radosť".

Plánuješ pridávať do ponuky nejaké nové zaujímavosti?

Áno a už čoskoro! Ovplyvnená materstvom som pripravila kolekciu detského oblečenia, ktorá je už na spadnutie. Bude to veselé, ammylovské a dominovať budú samozrejme bodky a prúžky.

Okrem toho by som chcela pohľadať aj trochu väčšie priestory, aby sme sa pohodlne vošli do dielne. Rada by som vrátila do ponuky aj moje tričká. Láka ma aj sieťotlač, veľmi sa mi páčia tričká od From the Hood a chcela by som to skúsiť. 

Čo si si naposledy kúpila na SAShE?

Asi deku pre malého od Little eye - mám dve a ešte mám od nich aj vankúšik. 

Čo robíš, keď netvoríš? 

V provom rade sa venujem malému. Vymýšľam mu hračky, zábavky a vyvádzame hlúposti. Je neuveriteľné, ako vie ten malý človiečik obrátiť život na ruby, uchmatol si všetok môj voľný čas.

No a keď malý spí a ja náhodou netvorím... tak tvorím (smiech). Robím maľby a ilustrácie, ktoré potom používam na tričká. V poslednej dobe som mala potrebu hniezdenia, tak som začala háčkovať čiapočky a hračky a také drobnosti. Teraz veľa času nemám ale rada čítam knihy. Dostala som čítačku, asi pred dvoma rokmi, bol to skvelý darček. Mám rada severskú literatúru, ale prečítam hocičo, na čo naďabím.

Chcete viac Ammyly? Nechajte sa inšpirovať jej návodom, ako ozvláštniť chlapčenskú izbičku, alebo ako si potlačiť legíny. Alebo si u nej kúpte tašku ;) Oh, a tu je recept na trhací chlieb. 

Pozrite si tašky z dielne Ammyla>>

.