Základné manévre sa začínajú už pred Štedrým večerom, keď rodiny dostávajú od Ježíška stromček do daru, väčšinou veľmi kreatívnym spôsobom:

Liloo - Prešov: 

"Keď som bola malá mávali sme vianočný stromček zo železnej konštrukcie a do nej sa napichovali vetvičky čečiny. Bol super lebo bol vždy rovnako veľký, rovnomerne hustý a prenádherne voňal! Tradíciou teiž bolo že ho "nosil Ježiško" :). Fungovalo to nasledovne: rodičia museli chúdence počkať kým zaleziem ja (a neskôr moji mladší súrodenci) do postele a zaspíme. Potom cez dvere do detskej izby prevesili deku aby nebolo vidno svetlo a ozdobovali do neskorej noci. A ráno sme mali voňavý stromček od Ježiška!

Bolo to krásne, lebo sme nevideli ten prípravný "bordel" - škatule, zvyšnú čečinu a tak podobne iba sme si ráno užívali hotovú nádheru. Nakoľko momentálne nemáme v rodine malé deti zdobíme stromček zvyčajne 23.12. spolu so súrodencami ale keď budem mať vlastné deti určite sa k tejto tradícii "nočného stavania stromčeka" vrátim."

Slnkoslava - Zvolen:

"Stromček aj darčeky u nás samozrejme nosí Ježiško. Keď som bola malá, mala som cez Vianoce horúčku a spala v obývačke. Naši zatiaľ tajne chystali stromček. Keď som sa na chvíľu prebrala, stromček sa zaleskol a ja som verila, že som zahliadla ten moment, kedy ho Ježiško priniesol. Bola som z toho nadšená a v škole som dokonca presvedčila deti, ktoré už prestali veriť na Ježiška, aby zase začali :-)"

 Vivien_filipa - Nitra:                                                                                                                                                                            

"Vianocny stromcek roky rokuce ozdobuju anjelickovia (t.j. ocko), co znamena, ze deti cely den nemaju pristup do obyvacky a stromcek vidia az vecer, po zazvoneni zvonceka! Tato tradicia je u nas taka silna, ze sme ju dodrziavali aj ked sme my - "deti" mali uz davno po 20-tke a cela rodina bola prestahovana do domu so spolocnou obyvackou a kuchynou (jeden otvoreny priestor)! Tento zvyk mal pre nas - deti - take caro, ze sme si sami spravili vizualne bariery medzi obyvackou a ostatnou castou domu, aby sme ozdobeny stromcek videli naozaj az vecer!"

                                                                                                                                                                             

Pred Štedrým večerom sa intenzívne rieši aj vianočné pečenie. Spoločné seansy pri varenom víne alebo susedská výmena koláčov znejú ako super tip, ako si túto aktivitu ešte spríjemniť :)) Úplne nás ale prekvapil tento skvelý tip od FOLKart: 

FOLKArt - Chocholná: 

"Pár dní pred Vianocami zvykneme medovníčky piecť a zdobiť. Mimochodom, pečieme na plechoch potretých včelím voskom (horúci plech pretrieť voskom zabaleným v gáze), tá vôňa....no ohromné. Stretávame sa viaceré pri zdobení, ideálna príležitosť na pár hodín poklebetiť, popiť varené vínko, punč a pookriať na duši :)"

Najlepšie príbehy sú rozhodne tie, ktoré opisujú detské zážitky z Vianoc a tie neskutočné šarády, ktoré rodičia strúhajú, aby pripravili čo najčarovnejšie Vianoce. Niektorí to majú zvládnuté aj s inscenovanými hádkami, iní chodia signalizovať Ježiškovi prskavkami... 

Details - Svätý Martin: 

"S mužom zinscenujeme hádku na tému MÁŠ ZÁPALKY - NIE - JEŽIŠI AKO SI ICH MOHOL ZASE ZABUDNÚŤ CHOĎ PO NE - a ten, kto sa vráti domov po zápalky, nahádže pod stromček darčeky a pootvorí okno. Syn dlho veril, že darčeky doniesol Ježiško a tým pootvoreným oknom odišiel, neskôr si však všimol, že stále akosi pri ceste na cintorín zabúdame zápalky. Napriek tomu si myslím, že je jedným z posledných detí v triede, ktoré ešte donedávna verilo na Ježiška..."

Letitiba - Zeleneč:                                                                                                                                                                   

Potom sme už netrpezlivo čakali, kedy na nás Ježiško zazvoní, že je všetko pripravené. Po zaznení zvončeka sme sa všetci nahrnuli do izby, kde bolo strašne veľa svetla, všetko sa ligotalo (neviem, či to bolo čerstvo umytým lustrom, či sa zažalo viac svetiel ako zvyčajne plus rozsvietený stromček, alebo to svetlo dodávali iskričky v rozžiarených detských očiach), a priestorom sa rinula príjemná hudba vianočných piesní: Tichá noc, Dnešný deň sa radujme, Búvaj dieťa krásne... (vôbec mi nedošlo, že to ide z magnetofónu, považovala som to za rajskú hudbu, ktorú nám tu nechal Ježiško).

Barborienuska - Bratislava 

"... potom prišla večera, ktorú sestra poväčšinou jedla v novom pyžame Lion King, nových kolieskových korčuliach, podkolienkach Spiderman, huňatej čapici s brombolcami a s novým ruksakom na pleciach :-)"

Dizajna - Banská Bystrica                                                                                                                                                             

Vianoce sú najčarovnejšie sviatky zo všetkých. Samozrejme najradšej spomínam na Vianoce z detských čias. Nikdy som nechápala prečo mame po sviatočnej večeri treba tak akútne na záchod alebo prečo práve vtedy bolo treba zaniesť poháre niekam do spálne. Medzitým nás otec zaviedol k oknu a my sme netrpezlivo čakali v ktorom panelákovom vchode sa zasvieti (tam bol totiž Ježiško). No a potom zazvonil zvonček a ten beťár Ježiško bol vtedy akurát u nás a pod stromčekom bol kopec darčekov. Aj keď sme už vyrástli, tohto zvyku sa nevieme zbaviť a vždy vravíme ako to tento rok vynecháme no nemôžeme si pomôcť. Ten pocit vianočného prekvapenia je na nezaplatenie. A byť veľkým deckom je ešte lepšie :D

                                                                                                                                                                           

Celkovo zakomponovanie detí do príprav väčšinou vyústi do super spomienok:

.blanush. - Rajecká Lesná: 

Zemiaky na šalát vždy varievala starká a mama ho pripravila doma do finálnej verzie. Tak sme teda išli s bratom pre zemiaky. Pamätám si, že vtedy bolo veľmi veľa snehu a brat ma chcel silou mocou odviezť na sánkach. Poviem len jedno, prežili sme to bez ujmy na zdraví a šalátu bolo toho roku trochu menej :D Podvečer sme išli pre Betlehemské svetlo a tak ako býva vo zvyku, rozdali sme ho pol ulici :)"

                                                                                                                                                                          

Väčšina z vás opisuje zaujímavú krivku dodržiavania tradícií - keď ste malí, všetko je čarovné a krásne, potom to s pribúdajúcim vekom utícha, dospelé deti sa na chvíľu porozprćhajú a keď majú deti vlastné deti, dostávajú tradície nový nádych a intenzitu, lebo už tradície nepríjmate, ale posúvate ich dalej a aktívne tvoríte čarovné Vianoce svojim deťom. A tak ďalej, až budú z vás čarovné babičky zo zázvorníkmi a tak stále dookola. 

Najdojemnejšie príbehy sú tie, v ktorých rozprávate o svojich starých rodičoch a o tom, akú dôležitú rolu ich prítomnosť hrá v malom detskom srdiečku. Ak ešte neplačete, pripravte si vreckovky: 

Lucima - Piešťany:

"A našou skutočnou vianočnou tradíciou odjakživa bolo, že s nami celé Vianoce trávila babička, ktorá za nami vždy pricestovala deň pred Štedrým dňom. Nebývala od nás ďaleko, necelých 40 km. Keď sme boli menšie, tak cestovala vlakom a my sme ju vždy vykúkali z okna. Čím bola staršia, tým viac ocenila, ked sme si ju k nám priviezli, a keď ochorela, tak sme zbalili darčeky aj všetko navarené a napečené a prišli sme za ňou my, každý sviatočný deň.

Ona k nám priniesla vždy napečené vanilkové rožky, zázvorníky, kávové zrná a oplátkové trubičky. Boli vždy tie najlepšie zo všetkých, žiadne iné sa tým babičkiným nevyrovnali a nik z nás si ani netrúfol ich piecť, ani vlastne nebolo treba, lebo babička vždy napiekla aj do zásoby.
Na štedrý deň sa tešila z toho ako sestra zdobí stromček a ako ja pečiem vianočku, ako spolu večer ideme na bohoslužby. Len s ňou malo to všetko to pravé vianočné čaro, modlitba pred večerou i rozbaľovanie darčekov po večeri. Hoci babička už žiadne veľké dary nepotrebovala a nedostávala, tešila sa za každého z nás a z darčekov, ktoré sme dostali my, ako deti i aj ako dospelí a jej nadšenie pretrvávalo ešte vela dní po tom, ako naša radosť pomaly ustala."

ja.rush.ka - Čierny Potok:                                                                                                                                                                                   

"Keď som bola dieťa a ešte žil náš starý otec, väčšinou doniesol Vianočný stromček do domu "z hory" až v štedrý deň ráno spolu s vinšom pre pekné sviatky. Tento zvyk už síce dnes nedodržiavame, azda len ten živý stromček zostal, avšak práve toto pre mňa vždy znamenalo čarovný začiatok tých najkrajších dní v roku...Počas štedrej večere starý otec z každého jedla odložil kúsok na obrus aby bolo aj pre domáce zvieratá...Ja som pridala vo mojej domácnosti "vlastný" zvyk, že Vianočný obrus sa celé sviatky nezmieta od omrviniek a až po Troch kráľoch ho zmetieme pod stromy v záhrade..."

Erus - Veľký Meder:                                                                                                                                                                    

"Odkedy som členkou rodiny mojho manžela, Vianoce sa pre mňa zmenili. Aj u nás doma máme zopár tradícií, no nie takých silných a symbolických ako v rodine manžela.

U nich celý byt sa zdobý postupne počas decembra, vianočná nálada je prítomná už pred samotným sviatkom. Stromček sa zdobí v Štedrý deň v popoludní a ozdobu na vrchnú vetvičku vždy nasadí hlava rodiny, t.j. otec. Keďže ich starý otec zomrel pred desiatimi rokmi práve na Vianoce, odvtedy sa celá rodina zíde u babky, aby nemusela oslavovať sama - a to je ich najkrajšia tradícia."

Aby sme vás takých rozcítených nenechali smutných, tak pripájame ešte pár prudko pozitívnych výňatkov z príbehov, ktoré hovoria o rodine a pohode - dva, podľa vás najdôležitejšie, aspekty Vianoc. 

Barborieta - Svit:

"Každé naše Vianoce sa snažíme byť všetci pokope. Lebo práve o tom to je. Rodina je spolu, je šťastná, pokojná. Je zázračné, ako práve v tento deň sú všetky starosti preč, všetky problémy niekde za hlavou a nepokoj chladné zimné ráno vyženie z každej domácnosti. Už od rána Štedrého dňa u nás panuje dobrá sviatočná nálada. Kým ocko, rodinný šéfkuchár, vypeká rezne, chystá kapra a pripravuje ten jeho nenahraditeľne a neoceniteľne dochutený zemiakový šalát, my, jeho kvetinky (mamka a ja so sestrou :) ) zdobíme vianočný stromček a finišujeme so všetkým vianočným zdobením celého domu. Na stromčeku nesmú chýbať jasné svetielka a obrovské ručne maľované sklenené gule. A samozrejme ozdôbky so sashe :)"

  
Ironiqua - Veľký Krtíš:                                                                                                                                                                                 

"Odkedy všetci členovia našej rodiny dosiahli vek plnoletosti, varím vždy ráno na Štedrý deň punč. Mám vlastný recept a zdá sa, že všetkým veľmi chutí. Takže aj keď držíme pôst, každý si popíja aspoň voňavý punč. Sestra bežne spí do pol dvanástej, my s maminkou zatiaľ varíme a pečieme (a úprimne - bojujeme o kus životného priestoru v kuchyni). Pred obedom napochoduje do kuchyne sestra, spraví zemiakový šalát a je za hrdinku. :D Odmalička máme taký zvyk, že sa pred večerou okúpeme. Neviem prečo, ale je to naša špecialitka - sadnúť si k štedrovečernému stolu s ešte vlhkými vlasmi a ružovými lícami z horúceho kúpeľa. 25. sa len tak povaľujeme a odfukujeme po všetkách tých dobrotách a 26. zbalíme koláče a ideme na Hrušov k starkým. Dedko je Štefan, takže starká vždy nachystá pečenú kačku a zemiaky a znovu len hodujeme. No a nakoniec to zakončíme veľkou Štefánskou veselicou v dedine! Možno sa čudujete, že naše Vianoce vyzerajú len ako jedno veľké prejedanie sa, ale ako inak by to mohlo byť v rodine Kuchárskych?! Veď to máme v mene! ;)"

To bol taký krátky výcuc zo zaujímavých tradícií a príbehov, ktoré ste zaznačili do našej mapy a poposielali. Ak ste svoje tradície ešte nezaznačili, učinte tak tu, dáta stále zbierame :)