Mamiiiii, kedy mi už ušiješ Dinosaura??!!

Keď si ho nakreslíš Dominik....vieš predsa, že mamina Dinov kresliť nevie (naozaj nevie)... a takto nejak to začalo.  Ako začal robiť môj prvorodený svôj vlastný Dino svet, alebo príbeh o Dipo -Diplodocus  Parapiri -Parasaurolophus a Pteri - Pteradonon

Tí čo máte doma malé hovoriace deti a tvoríte, tak to poznáte. Mamiii, a mne už kedy spravíš čiapku? Mne nikdy nič nespravíš ( pritom ste mu včera dokončili asi už dvadsiatu čiapočku, ale to sa u nich neráta, keď tá pre zákazníčku je taká krásna a hlavne nová... Maminka a mne kedy spravíš kvetinkový venček? Stále iba pre tety vyrábaš... a mami, kedy spravíš aj mne takú krásnu kabelku? Naušničky, retiazku, knižku, náramok, bábiku, pohárik, knižku, ponožky, komodu?! :-)))

Našli ste sa tu? ;-) 

Tak ja toto počúvam asi odkedy moje dnes už 5-ročné dieťa začalo podľa psychomotorického vývoja používať asi 25 základných slov, čiže od jeho dvoch rokov.

Od troch rokov sa asi ako každý druhý chlapec začal zaujímať o dinosauroch, jaštery k nám pribúdali na narodeniny, Vianoce, Mikuláša a Veľkú noc miesto čokolády. Chvála Bohu :-)))) Čokoláda ostala pre maminu ;-)

Veru nie raz, sme mi rodičia museli siahnúť po encyklopédii, internete a lúštiť meno dinosaura, nemôžete predsa v očiach dieťaťa byť za totálneho tupca :-) A keď nebola po ruke knižka ani rozpoznátor internet, stačilo si meno prečítať na bruchu jaštera a keď tam bolo iba Made in China smola hopla, mamina vymyslela Chinasaurusa :-)

Dinovia boli najlepší kamaráti, chodili s ním spolu do škôlky, spali spolu, navštívili Dinopark v Bratislave, kreslil ich autoportréty, v škôlke vyrábal "knižky" zo svojich dinokresieb a som nesmierne vďačná učiteľkám, že mu tú tvorbu umožnili :-)

Naučil nás rodičov mená jašterov, veď mne dovtedy stačilo aj to, že poznám aspoň jedného, T-rexa :-D 

A tak len kreslil kreslil neustále, na tablete sme sa striedali, keď som nekreslila ja, išiel "pracovať" on, aby som ja toľko nemusela :-) A tak prišli letné prázdniny a kopec voľného času. Ja pri práci doma s dvoma deťmi, ktoré v pieskovisku dlho neobsedia. Vankúše som maľovala s nimi vonku na tráve, a práve vtedy sa to starší spýtal už asi po desiaty krát. "Mamííí a mne kedy ušiješ už Dinosaura???"

Dostal teda úlohu, nakresliť dinosaura, dať mu meno a ja sľub, že mu ho ušijem. 

A tak vznikol  Pteri -  Pteranodon 

Z tvrdšieho papiera som vystrihla časti Pteriho tela, ja som mala doma iba režnú látku z bavlny a ľanu. Nechala som po obvode cca 1cm na zošitie. Po zošití sme krídla, telo s hlavou a nohy poriadne naplnili dutým vláknom. Na krídlo som šijacím strojom našila cikcak vzory, ktoré som namaľovala textilnými farbami. Výber farieb som nechala na dieťa, nevieme, akej farby boli v skutočnosti dinosauri, ale nechali sme sa inšpirovať aj knižkami. Akonáhle uschli farby, ručne som prišila k Pterimu krídlo a nohy. Odfotiť sa mi ho hotového už nepodarilo, mali sme otvorené okno, šibal jeden to využil a letel na najbližší vysoký strom. Ale celkom sa mu tam páči :-)

 Aby mu nebolo smutno,o pár týždňov vznikol Dipo - Diplodocus

Ja som mala vlastnú predstavu o zhotovení a vyfarbení Dipa, môj syn však nado mnou počas šitia a maľovania stál a pekne dirigoval. Vybral farby, pomáhal časti plniť dutým vláknom. Bola sranda a s výsledkom bol spokojný. Pokým neprišiel najmladší, nevytrhol mu z rúk nového Dina a vtedy spustil plač a bitka naháňačka mohla začať :-)

a  Parapiri - Parasaurolophus

Nebojte sa, Dinovia deťom neublížia :-)

aj keď občas však môže nastať nečakaný a dramatický súboj dinosaurov :-) 

Pteriho, Dipa a Parapiriho sme prijali medzi našich členov rodiny...

veľmi dobre spolu vychádzajú

zvykli si už na svoje okolie

a celkom dobre vychádzajú s domácimi zvieratkami :-)

Tak maminy tatinovia, môžete sa inšpirovať :-) Ale veď sa neľakajte, žiadne také, ja to nezvládnem. Zvládnete to spolu s deťmi! Nemusíte im ušiť dinosaura. Môže to byť ich obľúbená figúrka, nechajte to na ich fantáziu. Nech vám nakreslia bábiku, macíka, autíčko, zvieratko, ktoré im vyhotovíte. Môžete ich aj prekvapiť. Určite vám zo škôlky, školy nosia kresby. Do Vianoc času habadej, hračku podľa ich nákresu im môžete pripraviť pod stromček.Alebo, pomaly prichádzajú sviatky, deti budú doma a vy s celou rodinkou si môžete príjemne užiť spoločnú tvorbu s deťmi. 

Zdraví vás Veronika a jej malí drobci Dominik a Leo :-)

P.S.: Rozpoznať nadanie už v detstve je dôležité preto, aby sme deti mohli vzdelávať, vychovávať a viesť ich správnym smerom. Ale aj keď raz dospejete k záveru, že vaše dieťa je talentované, zistíte, že okrem radosti a hrdosti na svojho potomka sa musíte popasovať aj s problémami, aké výchova nadaných detí prináša. Ja zo svojich deti fenoménov robiť nebudem,  iba im pomáham plniť ich detské sny ;-) Takže maminy tatinovia na Sashe dotoho! Buďte aj vy súčasťou detských snov :-)

P.S.: Ako vždy, aj teraz sa budem tešiť na vaše výtvory s deťmi, ktoré mi môžete poslať internou poštou a ja ich veľmi rada pridám do tohoto článku.