No čo ľudkovia, že by som sa snáď mýlila? Ako ste na tom vy sami? Roznávate viac toto:
Alebo snáď toto :
Dokážete pomenovať viac rastín či značiek? Ak vyjdete do ulíc, valia sa na Vás prevažne príjemné vône rozkvitnurých stromov a kvetov, štebotanie vtáčikov a zvuky prírody, alebo samé komerčné produkty, firemné značky, obchody a butiky?
A čo dnešná mládež? Samé "On má lepšie tenisky", "Vyšiel nový druh mobilu", "Aj ja chcem taký tablet",... Samá závisť a uponáhľanosť. Ale kde ste počuli už kohokoľvek len-tak povedať vety tipu "Chcel/a by som čerstvý vzduch" ? No od koo a kedy?
Môj ocko je v zahraničí na misii. Idem si po meste a keď niekoho stretnem, tak sa ma málokedy opýtajú že ako sa má. Prevažne panujú otázky kedy príde a koľko zarobí. Mamku pred pár dňami zastavila jedna rodinná známa a vyvalila na ňu, že po tom pól roku určite prinesie veľké peniaze, že na sto percent budeme prerábať celý dom a že sa nám ešte aj má zvýšiť. Na jej otázku ale prišla nečakaná odpoveď. Dozvedela sa tú smiešnu sumu, ktorú tam dostávajú vojaci za nasadzovanie vlastných životov a ochranu druhých ľudí, za udržiavanie poriadku a za to odlúčenie. Bola zarazená. Prišlo jej to dosť málo. Chápem, všetci tam idú dobrovoľne a za úmyslom zarobiť. Lenže za aké cenu? Ja osobne si nemyslím, že sa tam niečo dokáže len tak zmeniť. Maximálne to budú udržiavať v aktuálnom stave. Ľudí proste nedokáže nikto zmeniť, dokým to nechcú oni sami. Kúsok som ale predbehla. Tu ste mali presný príklad konzumenta. PENIAZE a materia.
Ako druhý príklad by som mohla uviesť moju kamarátku. Je síce o dosť staršia, ale to, čo sa jej teraz udialo, dokáže človeka pomiasť.
Svojmu susedovy ohlásila, že s jej mužom budú stavať nový plot medzi ich domami. Deň na to prišla ku nim sociálka na kontrolu, lebo bolo nahlásené, že nechávajú svoje deti doma samé, a že s plačom častokrát kričia. Pri tom by mohli ísť príkladom nejednej rodine. Vysvetlenie? Znova len chtlivosť, závisť, túžba a materia.
Prečo je to ale všetko tak a prečo si vyberáme práve túto cestu?