Viem, že návodov na výrobu papierových košíčkov je na nete mnoho, ale je mi trápne povedať niekomu kto sa spýta na proces výroby mojich košíčkov, že nech si pozrie ako to robia iní. A preto sa chcem s vami podeliť o svoje skúsenosťi a povedať vám ako to robím ja.

Ku konečnej podobe košíčka je cesta veľmi, veľmi zdĺhavá.....

• Nazhromaždím si papier, noviny, časopisy vhodné na recykláciu. Ja používam jedine letáky jedného supermarketu (neviem či môžem menovať). Ide o to, aby som mala len jeden druh papiera kvôli gramáži daného letáku. Z letákov vo väčšine využívam len biele okraje - viac sa mi páčia košíčky čisté, bez písmen. Samozrejme ak chcem košíček "vidiecky" vtedy jednoznačne použijem ten popísaný stred letáku. Novinový papier nie je snehovobiely, a tak košíčky bielo-biele sú vyrobené z tabelačného papiera. Ten žiaľ nie je zdarma :(

•  Nastrihám si papier. Noviny si nastrihám na šírku cca 9 cm (ja som si zvolila takúto šírku, ale možností je veľa). Nedávno som si kúpila rezačku papiera, ktorá tento krok nesmierne uľahčuje, lebo 9 cm pásiky papiera som si pracne pravítkom a ceruzkou musela značiť na noviny. Takže - rezačka je veľká pomoc. Odporúčam si zakúpiť.

•  Rolovanie ruličiek. Z nastrihaných pásikov si vyrobím ruličky. Zoberiem pásik papiera, nanesiem lepidlo z jednej strany a protiľahlú začnem rolovať. Niekto na rolovanie používa špajlu, ja zas kovovú ihlicu č. 3 na pletenie. Lepidlo používam modrý Duvilax. Zo začiatku som používala klasické tyčinkové lepidlo, ale stávalo sa mi, že pri farbení papiera sa mi ruličky začali "rozmotávať" a musela som ich znova prilepovať.

• Farbenie ruličiek. Mám ruličky vyrobené, buď ich použijem takéto čisté,  alebo ich namorím - nafarbím. Ruličky farbím potravinárskym farbivom, farbou Dúha na textil, alebo sú to rôzne odtiene liehových moridiel. Farbila som tiež cibuľou, čajom, kávou, kurkumou, kari korením... Záleží od farby akú na košík potrebujem. (pozn. ak je na farbe v návode na použitie napísané pridať soľ, takáto farba mi papier nezafarbí, je potrebné pridať ocot). Treba tiež pri miešaní farby pamätať na to, že mokrý papier je tmavší ako suchý. Čiže farba hneď po farbení bude samozrejme tmavšia.

• Príprava dna košíčka. Z nákupu si bežne domov donesiem so sebou krabicu, o ktorej viem, že by sa mi mohla pri výrobe košíčkov zíjsť. Sú to hlavne krabice, ktoré majú aspoň jednu stranu bielu, krabice nesmú byť poškodené - zlomené, pokrkvané a sú to krabice ani nie príliš tenké ale ani nie príliš tvrdé, lebo by som z nich nevedela vystrihnúť požadovaný tvar. Čiže z kartónov (ktoré už mám doma) si vystrihnem požadovaný tvar a rozmer na dno košíčka. Potrebujem to 2x. Ak dno košíčka bude ozdobené servítkovou technikou, tak teraz je ten čas prilepiť servítku. Ja si nanesiem na bielu stranu kartónu lepidlo, počkám hodinku - kým lepidlo trocha preschne, a nažehlím servítku. Vtedy je servítka krásne rovno prilepená ku kartónu. Nie sú tam žiadne vzduchové bublinky alebo nerovnosti. Teraz si vezmem pripravené dno košíčka a idem nalepovať ruličky, okolo ktorých potom budem pliesť. Ruličky lepím 2-3 cm od seba. Keď mám ruličky dookola prilepené, vezmem druhú časť dna, celú natriem lepidlom a zlepím spolu. Musím dno košíčka zaťažiť, aby sa vrchný aj spodný kartón poriadne zlepili. Toto zvyknem robiť večer, lebo to mám dná košíčkov rozložené na kuchynskom stole alebo na podlahe. Tak, aby som s tým veľmi nezavadzala. Do rána mám dno košíčka pripravené a poriadne zlepené.

• Vypletanie košíčka. Toto je časť, ktorá mňa osobne baví úplne že najviac na celom procese. A hlavne, konečne je vidieť nejaký výsledok. Ak robím nejaký košíček, stále mám niečo okolo čoho pletiem, aby tvar košíčka bol dokonalý. Sú to hlavne krabice rôznych rozmerov, misky, kvetináče, balóniky... Existuje množstvo možností akými sa košíčky dajú pliesť a ukončovať a cifrovať - ale to je na samostatný žurnál.

• Lakovanie. Keď je košíček hotový, potrebuje povrchovú úpravu - lakovanie. Používam laky vhodné na detstké hračky s atestom.  Košíčky lakujem 2x a väčšie aj 3x. Celý košíček naraz nenalakujem, najprv musím jednu časť, keď vyschne tak až potom druhú. A keď je lak čerstvý, o hodinu musím košíček skontrolovať či mi náhodou niekde nestiekol lak. Celý košíček skontrolujem a zvyšky laku rozotriem štetcom. Práve lakovanie môže zničiť celý košíček. Ak by niekde ostal postekaný lak.

Ak som robila košíček z nenafarbených ruličiek, teraz je ten čas košíček dofarbiť, namoriť. Existuje XY farieb a moridiel vhodných na túto úpravu. Ja tu len poviem, že ja takto farbím len veľmi príležitostne a to len vtedy ak potrebujem farbu, ktorú som nenašla v moridlách. Nerada farbím košíčky po upletení, lebo farba mi nikdy nenafarbí všetky výplety košíčka. Stále vidím nejaké nedokonalosti. A skúšala som farbiť rôznymi štetcami, riediť farby, dokonca aj farby v spreji. Áno, poviem si hand-made a že v nedokonalosti je krása! Ale mne to tak troška prekáža. A preto radšej morím papier pred pletením, aj keď ho stále musím namoriť viac a stále mi ostávajú ruličky.

• Nemôžem počítať a asi to ani nikdy neurobím koľko času strávim pri výrobe jedného košíčka, lebo by som si uvedomila, že cena je čisto symbolická a vôbec sa mi to neoplatí. Zas táto výroba ma neživí a robím to len v rámci relaxu a musím povedať, že je to už taká závislosť. Ale to pozná každý hand made výrobca.

• A vedomie, že z niečoho takého obyčajného ako je nejaký letákový papier, vznikne niečo použiteľné a praktické a trvácne, je super pocit.

• Nejako som sa rozpísala, dúfam, že som nikoho neunudila:)) ... a možno niekomu hádam môj návod aj pomôže:)