BezneDievca Každé ráno vychádza slnko... ale ty budeš museť byť tá, ktorá vstane, príde k oknu a odhrnie ten záves ..

Prajem veľa síl a pozitívnych myšlienok.

2016-02-25 17:14:40 • 3x

butterka Lidushka zvladas to bravurne si myslim :) uz len tym, ze si si dala ciel zvladnut to a najst v tom nieco... ine. Inac gratulka ku spravnemu priatelovi, takych v zivote treba a je ich ako snehu v tuto zimu - malo ;) paaa

2016-02-25 18:52:20 • 2x

Donna Pre mňa bolo čítanie tvojich riadkov ako regres do minulosti. Vtedy som mala rovnaké myšlienky a možno aj činy ? Iba mi chýbala taká krásna, čistá duša, ako je tvoj priateľ. Vidieť to v jeho tvorbe. Ale myslím, že si na dobrej ceste. Na smrti nie je nič zlé, nie je treba sa jej báť. Veď už ju máme všetci niekoľkokrát za sebou :-) Smrť je ako mamina náruč - zaženie bolesť a trápenie, pofúka zranenú dušu. Ale zatiaľ, kým si po nás príde, dajme šancu aj životu :-)

2016-02-25 19:10:08 • 2x

Lindaland Ďakujem BezneDievca. Aj keď ja tie závesy moc nezaťahujem. Beriem to tak, že sa musím zregenerovať čo najskôr, lebo život nepočká a som tu len nachvíľu. Ale zase niektoré prirodzené procesy v nás sa nedajú uponáhľať zo dňa na deň. Bolesť je väčšinou taká, že najprv Ťa úplne ochromí, chvíľu si úplne dole ale potom zo dňa na deň kúsok bolesti z Teba odíde a ako ide deň za dňom tak sa cítiš lepšie a lepšie. Ale viem z minulosti, že tá bolesť nikdy neodíde. Iba zoslabne. Fígeľ je asi v tom, že človek sa časom naučí s ňou žiť a korigovať ju. A ak je vyzretý, tak sa snaží niekam bolesťou posunúť. Aspoň to pre seba môže urobiť. Darmo, asi nie sme tu na tejto planéte na dovolenke.

Butterka, ďakujem, áno, tentoraz to určite chcem urobiť inak než pokašľať si život na pár rokov upíjním sa do delíria alebo drogami. Tentoraz múdro pôjdem každý deň cvičiť. Zistila som, že je to perfektný regulátor bolesti. A kopa iných spirituálnych vecí ktoré sa vo mne odohrávajú. A ďakujem, veru, neviem vôbec ako by som zvládla toto obdobie bez Shahiho. Tak nejak som nemala chuť na nikoho, ani na najbližších priateľov, jediný Shahi má taký nejaký zvláštny dar, že vie ako sa chovať k človeku s bolesťou tak mi robil /robí sprievodcu. A tak celkovo, som veľmi vďačná, že ho mám. Mňa keď sa ľudia pýtajú koľko mám súrodencov, tak poviem vždy 2 bratov. Aj keď pokrvného mám len 1 a druhým je Shahi.

Donna, ja takisto, v puberte tam žiaden Shahi nebol, možno preto to tak dopadlo. Áno, on sa síce hrá akože na drsňáka, ale v skutočnosti som ešte takého veľkého človeka nestretla. Jeho záujem a priateľstvo nie je povrchné ani plytké, možno preto mi jeho energia pomáha. A hlavne on je veľký bojovník so životom. Tak asi z vlastnej skúsenosti vie čo má povedať a čo má k človeku vyslať aby sa cítil dobre. Presne, niekedy mám pocit, že moja duša má aspoň tisícročia. A tiež som za to, že depky si treba odbiť ako povinnú jazdu, s tým človek nič neurobí, ale len do limitu, potom musí vstať a premôcť sa, lebo naozaj sme tu len nachvíľu a uhnitie v postely človeku aj tak nepomôže sa z toho dostať. Aj keď vyznievam ja alebo moja tvorba depresívne, tak paradoxne ako osobnosť som úplný opak. Možno preto že to všetko vložím do písania a maľovania... ale inak tiež som bojovník. Chcem si užiť život čo najviac kým som tu a naučiť sa čo najviac a to z postele by šlo asi velice ťažko.

2016-02-25 20:24:33 • 3x