Dnes sa chcem s vami podeliť o príbeh, ako som vôbec začala s tvorením svojich "medovníčkových" keramických podšálok. Môže za to z veľkej miery náhoda. Alebo skôr príležitosť, ktorá mi sama zaklopala na dvere.
A v závere mám na vás jednu veľkú prosbu. Týka sa kuchynských obkladačiek Lava Cota.
♥ ♥ ♥
Všetko to začalo, keď sme začali zariaďovať našu novú chalúpku.
A v nej novú kuchyňu. Do kuchyne nový riad. Rozhodla som sa, že nechcem obyčajné kupované taniere zo supermarketu. Ale ani drahé napr. z úľuvu. (Priznám sa, SaShe som vtedy ešte nepoznala.) Skrátka, chcela som na chalúpku čím viac vecí, ktoré ponesú pečať našej vlastnej výroby. Takže sme kúpili tie najjednoduchšie (a najlacnejšie) taniere, aké sa dali, dokúpila som sadu farieb na porcelán a pustili sme sa do diela. Jednoduché bodky vytvorili štylizované kvetiny po obvode a sada tanierov je hotová. Už len vypáliť v kuchynskej rúre, umyť a odniesť na chalúpku. A môžeme jesť.
Ale okrem riadu treba kuchyňu zariadiť aj nábytkom. Objednali sme u miestneho stolára kredenc a pracovnú dosku s pár skrinkami z masívneho dreva. A vybrali sme sa hľadať obkladačky, ktoré by sa k nášmu drevu hodili. Jedny nám naozaj padli do oka - obkladačky typu Cota s krásne nepravidelným okrajom. Mali dve farby - svetlú a tmavú. Vzali sme si najprv len zopár kúskov z oboch farieb, aby sme videli, ako budú ladiť v interiéri chalúpky. Ale ja - tvrdohlavá duša chcejúca silou mocou dodávať chalúpke vlastnú tvorbu - som dúfala, že sadnú tie svetlé - aby som ich mohla dozdobiť vlastným štetcom. Napr. takto:
Aké bolo moje sklamanie, keď som zistila, že svetlé sa nehodia! Kúpili sme teda tmavšie - Lava Cota. No svojho úmyslu tvoriť som sa nevzdala. Zašla som do najbližšieho obchodu s tvorivými potrebami a hľadala niečo, čím by sa dalo kresliť na tmavý podklad. Vypaľovaciu kontúrku som našla celkom rýchlo. A potom už len skúšať, experimentovať, dokúpiť stenčovací hrot (redukcia sa tomu hovorí?) a znova skúšať... Až kým som nebola spokojná. Potom už len vypáliť a prilepiť na stenu.
Takto vyzerá hotová kuchyňa. Teda zopár úprav ešte potrebuje, ale už sa dá vidieť úmysel. Ešte aj lampy na pracovnou doskou som dozdobila bielymi bodkami. (Len musíme zavolať elektrikára, nech nám skryje tie káble, čo ešte všade visia).
Ale čo so zostávajúcimi kachličkami? Ostala mi takmer celá jedna krabica. Aj kontúrky bolo ešte v tube dosť.
A tak som sa začala hrať. Najprv som si len tak skúšala. Ozdobené obkladačky sa výborne hodili pod horúcu šálku. Alebo pod hriniec, ak som uložila 4 vedľa seba... Neskôr som dolepila na spodnú stranu korkové podložky, aby podšálky nepoškriabali stôl. A postupne sa moje "medovníčkové" podšálky začali rozchádzať do sveta. Najprv zopár blízkym priateľom, ako darček k Vianociam, pozornosť učiteľke...
A nakoniec som si povedala, že ich skúsim ponúknuť aj vám. Tak skúšam. Teší ma každý prejav záujmu, každý "lajk", každý komentár, každý obchod...
♥ ♥ ♥
Len jeden problém sa teraz objavil. Akokoľvek sa mi zdala zásoba kachličiek nekonečná, po jednej väčšej objednávke som sa dostala na dno. Vravela som si, "Nevadí, dokúpim." Ale ajhľa, tieto obkladačky sa prestali vyrábať!
A tak mi ostáva jediná cesta, ako pokračovať vo výrobe "medovníčkových" podšálok. Prosiť ľudí, ktorým azda ešte ostali zásoby z nedávnej rekonštrukcie kuchyne.
Neobkladali ste náhodou kachličkami Lava Cota? Rada od vás odkúpim zbytky - akokoľvek malé, akokoľvek veľké...
Ozve sa niekto?
Vďaka!