Prečo tkám? Počas štúdia na vysokej škole sme sa učili rôzne techniky a tkanie je jedna z mojich obľúbených, ku ktorej som sa po čase vrátila a túžim sa v nej zdokonaľovať. Zosobňuje vyvážené spojenie umenia a matematiky, mojich dvoch obľúbených disciplín. Fascinuje ma možnosť prenesenia niečoho tak exaktne premysleného do textilného materiálu. Spojenie poriadku a krásy.
Má ručné tkanie zmysel? Veď je toľko krásnych látok, ktoré sa dajú kúpiť, tak načo sa trápiť a tkať ručne? Ručne tkané výrobky sú oceňované ľuďmi, ktorí hľadajú niečo špeciálne a jedinečné. Moja snaha je nie len oživiť tradíciu, ale zároveň ukázať, že je možné ju využiť moderným spôsobom. Mojím snom je časom navrhovať a tkať doplnky na objednávku do konkrétneho priestoru.
Ako to teda robím? Skôr ako začnem čokoľvek tkať, urobím si návrh vo forme kresby, neskôr v grafickom programe. Väčšinou ma inšpiruje príroda a čokoľvek iné, čo ma zaujme svojou krásou a farebnosťou. Potom urobím materiálovú skúšku. Tkaniu, či už skúšky alebo finálneho výrobku, predchádza príprava osnovy a jej napnutie na tkáčsky stav.
Zatiaľ sa nezameriavam na konkrétnu tkáčsku techniku, vzory alebo štýl. Stále ešte hľadám spôsob vyjadrovania, ktorý mi bude najviac vyhovovať. Dúfam, že táto fáza bude trvať dlho, pretože tkanie ponúka tak veľa možností, ktoré si túžim vyskúšať. Preto sa veľmi teším aj z tohoto procesu, kde sa stále učím niečo nové. Chcem stihnúť utkať všetky nápady, ktoré mám a to je jeden z dôvodov, prečo robím z každého návrhu iba jeden kus.
Keď som začínala tkať, tak som sa odvážila pracovať iba s jednofarebnou osnovou a tkala som jednoduché plátno alebo keper. Používala som malý stolový tkáčsky stav, ktorý som si kúpila v Budapešti počas štúdia na vysokej škole. Keďže som si netrúfla na viacfarebnú osnovu, začala som zakrúcať priadze rôznych farieb a vytvárala som farebné prechody a pruhy v útku. Vtedy som tkala množstvo obrusov-behúňov, pretože maximálna šírka tkania 35 cm, ktorú stav umožňoval, bola pre obrusy-behúne ideálna.
Zo začiatku sa mi nedarilo utkať pevné a rovné kraje, preto som obrusy lemovala šikmými prúžkami. Nakoniec som túto nevýhodu využila vo svoj prospech a lemy už prestali mať len praktickú funkciu a stali sa estetickou súčasťou mojich návrhov. Využívam ich doteraz, napriek tomu, že sa za svoje okraje už viac nemusím hanbiť.
Dnes tkám na novom tkáčskom stave, ktorý mi umožňuje tkať širšiu tkaninu a tiež do budúcna aj zložitejšie vzory. Určite ste si všimli, že moja osnova je už farebná :-). Na vankúše, ktoré nájdete v mojej galérii na SAShE som použila tzv. „Zrubový vzor“ (Log Cabin Pattern). Pri tomto vzore je na jednej strane dôležité striktne sa pridŕžať zákonitostí štruktúry, vďaka čomu vznikajú bloky horizontálnych a vertikálnych pruhov, na strane druhej však poskytuje veľkú slobodu vo vytváraní kompozícií a farebných kombinácií. Veľmi dôležité je mať presnú predstavu a návrh, nepomýliť sa počas prípravy osnovy a počas tkania.
Napnúť osnovu na stav je celkom zložitý kumšt a keď sa to nepodarí, je to na výsledku vidieť. Praxou som sa však zlepšila a objavila som rôzne triky. Takto nejako vyzerá farebná osnova pred tým ako sa napne na stav. Tú úplne prvú som musela vyhodiť :-).
A tu je výsledok...
Na začiatku som bola nadšená množstvom zložitých vzorov, ktoré technika tkania ponúka. Nevedela som sa dočkať toho, že ich všetky vyskúšam a vytvorím nové. Ale teraz sa už tak neponáhľam. A keďže mám rada minimalizmus v dizajne, tak ma tie zložité vzory prestali natoľko lákať. Som si istá, že ma niekde počkajú. Snáď sa do toho všetkého dovtedy nezamotám. Doslovne :-).
Ďakujem za prečítanie a prajem všetkým pokojný advent.
Mira