Objavujem, Pátram.
S mojím orieškovaním na tom nie som veľmi dobre nie som. Nápady spojené s ním mi vyprchali, takže prichádza plán B - konečne skúsim niečo iné. Síce som už robila s keramikou - od 3 rokov, ktorúdnes už nemôžem vidieť a trochu aj so sklom.
Takže - skúsila som šujtáš. Na sashe máme bazu(zdravím;), ktorá sa tak tiež venuje šujtášu. Ja som sa rozhodla, že si spravím brošňu. áno, brošňu. Takú veľkú, peknú, milú a hlavne lesklú. Celý večer som hľadala šujtášové stužky a myslela si, že ich mám - také žlto žlté. Omyl. Tak som sa musela uspokojiť s tenkými stužkami, s ktorými to išlo dobre ťažko;-) Deň na to som si išla kúpiť už právé "šujtášky" s ktorými to na moje prekvapenie išlo ľahko. Pani predavačka si mrmlala číslo "10,25" a ja som tajne dúfala, že to nebudú Eurá - neboli;-)
Pôvodne to mal byť: náramok, neskôr brošňa a teraz sú z toho dve brošne.
Konečne sa dostávame k obrázkom mojich prvotín (toto slovo nenávidím, takže použijem takéto) = prvé šujtášové brošne
úúplne, ale úplne prvá bola táto:
A druhá:
A aký je Váš názor?
Pekný večer!
P.S. Tento žurnál som písala asi hodinu, aj keď tak možno nevyzerá;)