Som zamestnaná. Zaujímavá práca v marketingu, skvelý kolektív stredne veľkej firmy a všetko okolo toho... proste klasika 5 dní v týždni. Ale keďže život nie je len o pendlovaní medzi prácou a domom, treba si ho okoreniť.
To mi bolo jasné vždy. Keď som nemala vo svojom živote fázu venovania sa umeleckej fotografii, tak som sa venovala hudbe a eventom, potom som našla inšpiráciu v maľbe a prišlo aj k drevu. Každý deň mi víri v hlave nespočetne veľa nápadov a myšlienok čo a ako vyskúšam a vyrobím. V noci sa mi sníva o tom, ako brúsim drevo, ráno vstávam nedočkavá, kedy sa vrátim z práce do svojho tvorivého kumbálu, poobede brázdim regálmi v stavebninách a železiarstvach a večer....večer zmývam zo seba piliny a pach vypaľovaného dreva a netrpezlivo čakám, kedy môžem malé dielko ukázať svetu (či už sa mu bude páčiť alebo aj nie).
A to všetko s úsmevom na tvári, LEBO sa cítim užitočná, LEBO sa vytešujem z každého kreatívneho prírastku, LEBO inak by som si nevedela predstaviť deň.
Hore ruku, kto to pozná tiež. Nech viem, že nie som jediná :)
Navyše, keď si predstavím, že dokážeme vnímať prosté inšpirácie okolo nás, ktorý je všade navôkol nespočetne veľa. Ja napríklad milujem holé konáre stromov počas zimy, suchý plevel na poliach a dokonca obyčajné klince.
INAK, poznáte knihu Veľká kniha liečivých rastlín od pána Františka Severu z roku 1987? To je 320 strán inšpirácie. Keď som ju prvý raz chytila do ruky, hneď mi prebehlo hlavou ako ju zhmotniť.
Domov som si nasťahovala nové drevo, vymenila pílové listy a počítala koľko dní potrebujem k tomu, aby som čoilen z polovice pretavila motívy, do ktorých som sa zamilovala do drevenej podoby. Už som začala, a nesmierne ma to baví :)
Nuž, uvidíme časom, aká ďalšia múza ma nakopne, lebo život je pestrý... ja som tak trochu prelietavá.
Ďakujem za vašu pozornosť.