...dnes si ešte moja, zajtra družbova.

Výrobu mojej party som odkladala vyše roka. Nie preto, že by sa mi nechcelo, no stále išlo niečo proti mne. Najprv som nemohla zohnať umelý asparát, ktorý by nevyzeral ako by bol už viackrát použitý. Teda, prvotne tam mal ísť rozmajrín, ale to som vzdala po 10 obehnutých kvetinárstvach, kde na mňa pozerali ako na mimozemšťana, keď som im o umelom rozmajríne povedala. Tak som presedlala na asparát. Aj to trvalo, kým som zohnala aký sa mi najviac pozdával. Zachránila ma nitránska tržnica, resp. kvetinárstvo v nej. 
Potom som prišla na to, že je úspech zohnať aj malé zrkadielka... Tu som zvolila takú modernejšiu alternatívu - mozaikové sklíčka :) Ako som si postupne kompletizovala veci, vyskytol sa problém aj s lurexovou stuhou. Alebo aspoň látkou jej podobnou. V žiadnej galantérke ani na nete som nenašla dostatočne širokú stuhu. Takže som opäť musela voliť inú alternatívu. Zbehla som k šikovnej žienke, čo má v Prievidzi metrový textil a tá mi poradila. Najväčší problém som mala s krojovými stuhami. Hej, vyrábajú sa, ale taká kvalita, až sa mi chcelo zaplakať. Na výber som však veľmi nemala, čiže chcela-nechcela som, musela som použiť stuhy vyrobené modernou technológiou. Už vôbec nie sú také vláčne, jemné a krásne lesklé, ale matné a z rubu sa riadne zachytávajú prakticky o čokoľvek...

Asi by som partu dodnes nemala, ale tento rok sme trochu inak poňali naše Hody, o ktorých ste si už mohli odo mňa prečítať článok (dostanete sa naň kliknutím na "Hody") :) Všetko to bolo na vážkach, lebo sme čakali, či nám z FSk Košovan požičajú druhú partu pre kamošku. Prv som chcela z FSk Lubená, aby sme boli aspoň trochu podobné, no len tí s ňou odchádzali na týždňový pobyt do Poľska. Po malom nedorozumení s vedúcim Košovanu som sa nakoniec dostala k sľúbenej parte. Bolo to v pondelok pred Hodami a už v sobotu som mala mať výstavu. Do výroby som zapriahla mamku a išlo sa na to! 

Vychádzala som z jedného opisu party z obce Koš, keďže u nás v okolí sa žiadna parta dodnes neuchovala. Podľa popisu som si spravila náčrt, aj keď sa dosť líšil od predstavy v mojej hlave. Veľmi mi pomohla aj kniha od úžasnej šikovnej žienky - Moniky Zapletalovej - Party.



Základ party tvorí lepenkový pás široký 10cm a obvodom prispôsobený hlave. Prvotne som chcela základ spraviť z pásu plastu, ale ten nebol dostatočne pevný. 



Dielňu som si spravila na jedálenskom stole, čiže civilizovaný spôsob jedenia išiel na pár dní bokom :)



Prvým krokom bolo nameranie látky a plátna, ktoré sa navlieklo na pás lepenky. 





Potom nasledovala piplavá výroba drobných súčastí - perličkových kvetiniek, voskových kvetiniek či rozoberanie umelého asparátu. Teda - perlička k perličke, lupienok k lupienku...











Potom som sa vrhla na voskované kvietky. Tu mi pomola kniha Party (M. Zapletalová), kde je vynikajúco vysvetlený postup. Najskôr si vyrobíme šablóny podľa potreby.



Obkreslíme ich na plátno a vystrihneme.



A potom už len ponárame do vosku a tvarujeme.



Následne jednotlivé lupienky spájame.



A - dozdobíme perličkou ;)



Skoro som zabudla na sklíčka. Nad nimi sme s mamkou trochu špekulovali, ako ich uchytiť. Na drôtik som navliekla gombík a potom tavnou pištoľou prilepila ku sklíčku. 



Jasné, že si bolo treba pripraviť už vyššie spomínaný asparát.



Dookola základu som si ešte našila starú zlatú lemovku. 



Keď už máme všetky prkotinky hotové, môže sa ísť na kompletizáciu.



Po rozmeraní a prirovnávaní sme ako prvé začali našívať asparát. To bola asi najväčšia piplačka, keďže sa niť zachytávala o jednotlivé konáriky a chumlala sa. 



Potom sme pripevnili korálikové a voskované kvietky. Z použitej lepenky a voskovaných kvietkov vyplýva, že v parte nemôžem zmoknúť a nemôžem s ňou dlhodobo behať pod slniečkom. Hlavne, ak bude zase také tropiko leto ako naposledy.



Samozrejme, voľakedy sa muselo všetko blindžať, takže potom sm pridali aj spomínané zrkadielka. 







Nakoniec sme prišili krojové stuhy, ktoré by mali siahať až po pás. A do stúh sa ešte všili perlové kvetinky. 
A "e vualá" zrodila sa parta! :) Na výstave aj na slávnostnej omši sme spolu zožali úspech.









Ak by ste chceli podotknúť, že party sa predsa nosili iba na sobáše, tak vás chcem vyviesť z omylu. Party sa nosili na každý veľký sviatok do kostola a družice mali tiež na sobášoch party, ale trochu odlišné od nevesty (menej honosné a pod.). 

Asi ma ukameňujete, už to tu bolo niekoľkokrát pretriasané, ale ozajstné party sú len takéto. Všetky tie kvietkované čelenky majú od párt na míle ďaleko a spoločné majú asi len to, že sa nosia na hlave. Ak by ste chceli krásnu repliku pôvodnej party, kontaktujte Moniku Zapletalovú alebo aj tu na sashe je Sandra Poláková alias cajova. 

A nakoniec si dáme ešte takú našu, hornonitriansku ♥

Čo tam robíš švárno ďiouča vo voďičke stuďenej.
Vijem pierko pre milého s karafie zeľenej.

Jedno bude s karafie a to druhô s ružičky.
Veď sa ja už zajtra musím rátať medzi žeňičky.

Aj vy pocťivé paňenky, rozdiel je medzi nami.
Vaše vienky prekvitajú a môj ostáva zradlý.

A ten môj ostáva zradlý, už je dňeska večera.
Príde chvíľa, tá hodina, keď mi ho dolu zložia.

Ňezložím si ho ja sama svojima ručičkama.
Aľe mi ho prvý družba zlatýma vidľičkama. 

Prajem vám krásny zvyšok dňa
Biba