Včera som mala skúšku, dosť neplánovane, lebo sa nám presúvali Fašiangy. Našťastie, spravila som ju na B :) Niekedy mám však pocit, že mi veci nevychádzajú presne tak, ako si ich naplánujem... V robote sa často nestíha a už keď mám dobrý pocit, že je všetko hotové, že už sa tam naozaj nedajú spraviť žiadne úpravy, príde šéfka a dokáže mi, že sa to stále dá... V takých chvíľach sa mi ozaj chce občas plakať a najradšej by som nechala všetko ako je, zobrala kabelku a vrátila sa tak o týždeň... Ale, človek si nenavyberá a musí brať aj tú rozmanitosť života, že každý deň ho nas.... niekto iný :D Ale nie o tom som chcela, lebo také dni sú vďakabohu v malinkatom počte oproti tým dobrým, niekedy vynikajúcim. 
Ale poznáte to iste mnohí, kedy potrebujete od vedúcich aj počuť, že tá práca čo ste spravili/robíte je dobrá a že sa im páči. Našťastie, na svoju vedúcu nemôžem povedať krivého slova (zatiaľ) :D Ale nie :) Dnes som bola tiež trošku zdemotivovaná, ale došla nás pozrieť bývalá kolegynka (zaúčať svoju nástupkyňu) a obe ma vychválili, že robím fajne plagáty, že také ľudské, priame, že ľudia si k nim nájdu cestu a jej sa veľmi páčia - "Pokračuj v tom, čo robíš, plagáty sú presne také aké majú byť, presne také folklórne. A tie fotky sú úplne dokonalé!"
Občas mi napíšu aj spokokjné zákazníčky, keď im príde balíček a najviac ma v poslednej dobe tešili správy a hodnotenia mojich kalendárov. Vlastne, aj sama som ostalal prekvapená, že sa všetky predali :) 

V jeden novembrový deň mi napísala Ivka, že či by som zodpovedala pár otázok do časopisu zameraného na svadby. No, že prečo nie? Priznám sa ale, že som jej odpísala a postupne aj zabudla, že som vôbec niekomu dávala rozhovor :) A tak som sa čudovala, keď mi zablikala správa na sashe. Pozerám, že od Ivky. Písala mi, že časopis je od včera v predaji. Tak ja celá nažhavená som si utekala do trafiky hneď časopis kúpiť. No, ale nemali... :) Tak dnes z roboty som hneď utekala do trafiky a ulovila si ho. V autobuse som to už nevydržala a začala listovať až sa na mňa usmiali moje pierka a vankúšik :) Olala! Síce ma v texte premenovali na Šimonovú, ale tak prežijem :) 









A ešte v autobuse si vedľa mňa sadla taká milá pani, nabalená s taškami, ešte sa mi aj prihovorila. A už keď som mala vystupovať, tak som ju poprosila o pustenie, tak ešte kvôli mne aj skoro padla. Ale našťastie sme ju stihli zachytiť, tak nám ďakovala. 
Proste, takéto malé detaily vedia urobiť deň. Ale keď vás pán pustí skôr do autobusu... A to som aj zostala riadne zaskočená, lebo to nebol vlastne ani pán, ale taký mladý zajko, mohol mať max. 18. Tak som až okoktavela :D 

Prajem vám rovnako krásny deň, minimálne taký, aký som mala ja :) 
Biba